01.04.2025
Imaginácia a metaforika spojené s vodou, tekutosťou a plavbou sú v súčasnosti bohato rozvíjané v rôznorodých kontextoch, diskurzoch a žánroch. Pretože plavba je navzdory riziku stroskotania založená na nádeji dosiahnutia prístavu, a jej predpokladaný úspech závisí od orientácie a navigácie, stáva sa esenciálnym obrazom hľadania správneho smerovania, udržiavania kurzu a zdôvodnenia zmyslu úsilia, vynaloženého na vzdorovanie premenlivým, nepriaznivým a často nepredvídateľným okolnostiam a nástrahám. Keďže plavba je metaforou ľudskej existencie, interpretácie jej obrazov nás prirodzene vedú k úvahám o zmysle a hodnotách.
Autorky a autori tematizujú plavbu prostredníctvom rôznych obrazových médií a autorských stratégií, pričom vizualizácia navigácie dnes komentuje spektrum existenciálnych, ekologických, politických a sociálnych problematík. Premýšľanie o plavbe, ako o pohybe reflektujúcom žitie, nás núti vždy nanovo premýšľať aj vlastnú pozíciu a perspektívu, z ktorej nazeráme svet. Konfrontuje nás s radikálnou potrebou popisu situácie: Kde sa nachádzame, aké sú plavebné a navigačné podmienky, orientačné body, a aký je náš očakávaný cieľ. Sugestívnosť, životnosť a potenciál nautických metafor spočíva v ich schopnosti aktualizovania, spojeného najmä so zásadnými zmenami spoločnosti. Výstava je preto koncipovaná ako pozvanie sledovať transformácie, aktualizácie a početné reinterpretácie významov archaického obrazu plavby v súčasnej „tekutej“ dobe.