KAPELA DUDAS |
KAPELA DUDAS : NÚDZOVÉ VÝCHODISKÁ
kurátor výstavy
16.05.2008 - 15.06.2008
Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach
výstava súčasných trnavských výtvarníkov
Autori, titul výstavy: Jana Kapelová, Ivan Dudáš, Juraj Dudáš, K A P E L A D U D A S
Miesto konania: Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach
Kurátor: Vladimír Beskid
Vernisáž: 15.5.2008 o 16:30 hod., Múzeum V. Löfflera, Košice, Alžbetina ul. č. 20
Trvanie výstavy: 16.5. – 15.6. 2008 Výstavný projekt pod názvom Kapela Dudas: Núdzové východiská, ktorý pripravilo Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach v spolupráci s Galériou Jána Koniarka v Trnave predstavuje pod značkou kapely trojicu mladých trnavských umelcov Janu Kapelovú (1982) a bratov Juraja (1975) a Ivana (1980) Dudášovcov. Hoci sú absolventmi odlišných umeleckých škôl: Kapelová ukončila AVU v Banskej Bystrici, Juraj Dudáš je absolventom pražskej akadémie a Ivan Dudáš vyštudoval VŠVU v Bratislave, všetci traja majú spoločné post-konceptuálne východiská, založení na ideovej skratke, výskume a analytických postupoch práce.
Ich nosným vyjadrovacím prostriedkom sa stali nové médiá a video, ktoré im umožňuje prostredníctvom pohyblivého obrazu plastickejšie vykresliť jednotlivé idei a príbehy. Na výstave je možné vidieť ich video práce v podobe veľkoplošných projekcií, TV-objektov a video inštalácií.
Mladí umelci v tomto projekte reagujú na súčasnú sociálnu a kultúrnu situáciu, kde pod vplyvom komerčných médií a konzumu je oblasť výtvarného umenia vytláčaná na perifériu záujmu spoločnosti. Práve fungovanie v tomto „núdzovom“ režime kultúry ich núti hľadať nové témy a vlastné „východiská“ z tejto situácie. Chcú poukázať predovšetkým na postavenie a rolu samotného umelca v dnešnej spoločnosti.
Dudášovci si zvolili hlavnú metaforu podivných „zamestnaní“ na okraji spoločnosti, kde sa samotní autori objavujú v podobe zlodejíčkov áut (Autičkári), kyselinárov s plechovými sudmi (Čističi), pracovníkov verejných WC (Hajzlopucéri), futbalových organizátorov (Biletári), či miestnych výpalníkov (Podpaľači). Kým oni prinášajú razantne, priamočiare a sebaironizujúce podobenstvá, Kapelová uprednostňuje intímnejšie výpovede, malé intervencie a posuny v kultúrnom kontexte. Vytvára vlastné kritické situácie, v ktorých vstupuje do vozovky (Test sirén), ide po stavbárskom lešení na návštevu do výťahovej búdky (Návšteva), vytrháva sa prvé šedivé vlasy (Bez názvu), alebo vystupuje v polohe člena „sekty“ súčasného umenia, keď ponúka výtvarné časopisy na verejnosti (Bez názvu). K tomu pridáva menšie odkazy v podobe bezpečnostnej tabuľky s nápisom: RAUSGANG (Rausgang), či drobný objekt, v ktorom spája úradnícky červený nápis Nevstupovať s kostolným svetlom (Večné svetlo).
Miesto konania: Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach
Kurátor: Vladimír Beskid
Vernisáž: 15.5.2008 o 16:30 hod., Múzeum V. Löfflera, Košice, Alžbetina ul. č. 20
Trvanie výstavy: 16.5. – 15.6. 2008 Výstavný projekt pod názvom Kapela Dudas: Núdzové východiská, ktorý pripravilo Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach v spolupráci s Galériou Jána Koniarka v Trnave predstavuje pod značkou kapely trojicu mladých trnavských umelcov Janu Kapelovú (1982) a bratov Juraja (1975) a Ivana (1980) Dudášovcov. Hoci sú absolventmi odlišných umeleckých škôl: Kapelová ukončila AVU v Banskej Bystrici, Juraj Dudáš je absolventom pražskej akadémie a Ivan Dudáš vyštudoval VŠVU v Bratislave, všetci traja majú spoločné post-konceptuálne východiská, založení na ideovej skratke, výskume a analytických postupoch práce.
Ich nosným vyjadrovacím prostriedkom sa stali nové médiá a video, ktoré im umožňuje prostredníctvom pohyblivého obrazu plastickejšie vykresliť jednotlivé idei a príbehy. Na výstave je možné vidieť ich video práce v podobe veľkoplošných projekcií, TV-objektov a video inštalácií.
Mladí umelci v tomto projekte reagujú na súčasnú sociálnu a kultúrnu situáciu, kde pod vplyvom komerčných médií a konzumu je oblasť výtvarného umenia vytláčaná na perifériu záujmu spoločnosti. Práve fungovanie v tomto „núdzovom“ režime kultúry ich núti hľadať nové témy a vlastné „východiská“ z tejto situácie. Chcú poukázať predovšetkým na postavenie a rolu samotného umelca v dnešnej spoločnosti.
Dudášovci si zvolili hlavnú metaforu podivných „zamestnaní“ na okraji spoločnosti, kde sa samotní autori objavujú v podobe zlodejíčkov áut (Autičkári), kyselinárov s plechovými sudmi (Čističi), pracovníkov verejných WC (Hajzlopucéri), futbalových organizátorov (Biletári), či miestnych výpalníkov (Podpaľači). Kým oni prinášajú razantne, priamočiare a sebaironizujúce podobenstvá, Kapelová uprednostňuje intímnejšie výpovede, malé intervencie a posuny v kultúrnom kontexte. Vytvára vlastné kritické situácie, v ktorých vstupuje do vozovky (Test sirén), ide po stavbárskom lešení na návštevu do výťahovej búdky (Návšteva), vytrháva sa prvé šedivé vlasy (Bez názvu), alebo vystupuje v polohe člena „sekty“ súčasného umenia, keď ponúka výtvarné časopisy na verejnosti (Bez názvu). K tomu pridáva menšie odkazy v podobe bezpečnostnej tabuľky s nápisom: RAUSGANG (Rausgang), či drobný objekt, v ktorom spája úradnícky červený nápis Nevstupovať s kostolným svetlom (Večné svetlo).
