Ondrej Zimka a Milina Zimková |
Ondrej Zimka a Milina Zimková: Babie leto
kurátor výstavy
18.09.2008 - 26.10.2008
Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Autori, titul výstavy: Ondrej Zimka a Milina Zimková, Babie leto
Miesto konania: Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Kurátor: Juraj Štaffa
Vernisáž: 18.9.2008 o 18:00 hod., Kopplova vila GJK
Trvanie výstavy: 18.9.2008 - 26.10.2008
obratník Zimkorožca
Začiatok jesene 2008 je v Galérii Jána Koniarka venovaný generačnej výstave rodiny Zimkovcov (Ondrej Zimka *1937, Ondrej 4. *1975 a Milina Zimková *1979) v oboch hlavných výstavných priestoroch – Kopplovej vile aj Synagóge. V súvislostiach moderného slovenského umenia sa pomerne často stretávame s rodinami, v ktorých výtvarný talent prechádza z otca na syna či dcéru a neskôr i na ďalšie príbuzenstvo. Zimkovci vstúpili na slovenskú výtvarnú scénu v časovom rozpätí uplynulých štyridsiatich rokov a ich tvorba je navonok diametrálne rozličná, hoci v nej nájdeme zakódované vnútorné súvislosti, dané najmä typickým intelektuálnym zázemím rodiny. Dielo známeho maliara a ilustrátora Ondreja Zimku môžeme zaradiť k širokému prúdu imaginatívnej tvorby, v ktorej prevažuje najmä osobitý, lyricko – expresívny, miestami až naivno – spontánny výtvarný štýl. Je preňho typické, že napriek charakteristickým spoločným menovateľom, nemá problém v prekračovaní rozličných žánrov, keď nachádzame koexistenciu prvkov v rozmedzí od byzantských ikon, až k surrealistickým či fauvistickým víziám. Zimka v sebe nezaprie zdatného ilustrátora, keď svojský svet rozprávkových príbehov, plných symboliky a posolstiev obohacuje nepriamymi odkazmi na klasikov typu Chagalla či Rousseaua, pričom túto snovú, mýtickú tematiku ešte umocňuje technikou maľby na drevo. Možno aj pre to kompozícia a farebnosť obrazov spolu vytvárajú ucelený dojem úžasnej krajiny nikdy nekončiacich príbehov, kde sa divák uveriteľne a ľahko nechá vniesť priamo do deja umelcovej bohatej predstavivosti.
Milina Zimková ako mladá výtvarníčka, dodáva kurátorskému výberu diel spoločnej výstavy razanciu, svojim dynamickým, expresívno-abstraktným prejavom. Od farebných grafík postupne prešla k zložitejším maliarskym kompozíciám, ktoré momentálne zastupujú nosnú časť jej tvorby. Tú formuje predovšetkým autorkin záujem o univerzum, ktoré nás obklopuje, predovšetkým jeho záchvevy a nebadané premeny, často nepostrehnuteľné, ktoré metaforicky zvýrazní tak, že vytvoria dominantný prvok konkrétneho diela. Konečný výsledok býva vždy variabilný, keďže čisté farebné plochy, nanesené vo veľkorysých gestách, prekvapivo striedajú komornejšie formáty so zmyslom pre jemné nuansy a detail. Komorne ladené motívy sa prelínajú s monumentálnou koncepciou, ktorá nepredstavuje len hĺbkovú sondu do makrosveta vesmíru, ale je aj vyjadrením životného pocitu, nálady i stavu mysle súčasného človeka.
Miesto konania: Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Kurátor: Juraj Štaffa
Vernisáž: 18.9.2008 o 18:00 hod., Kopplova vila GJK
Trvanie výstavy: 18.9.2008 - 26.10.2008
obratník Zimkorožca
Začiatok jesene 2008 je v Galérii Jána Koniarka venovaný generačnej výstave rodiny Zimkovcov (Ondrej Zimka *1937, Ondrej 4. *1975 a Milina Zimková *1979) v oboch hlavných výstavných priestoroch – Kopplovej vile aj Synagóge. V súvislostiach moderného slovenského umenia sa pomerne často stretávame s rodinami, v ktorých výtvarný talent prechádza z otca na syna či dcéru a neskôr i na ďalšie príbuzenstvo. Zimkovci vstúpili na slovenskú výtvarnú scénu v časovom rozpätí uplynulých štyridsiatich rokov a ich tvorba je navonok diametrálne rozličná, hoci v nej nájdeme zakódované vnútorné súvislosti, dané najmä typickým intelektuálnym zázemím rodiny. Dielo známeho maliara a ilustrátora Ondreja Zimku môžeme zaradiť k širokému prúdu imaginatívnej tvorby, v ktorej prevažuje najmä osobitý, lyricko – expresívny, miestami až naivno – spontánny výtvarný štýl. Je preňho typické, že napriek charakteristickým spoločným menovateľom, nemá problém v prekračovaní rozličných žánrov, keď nachádzame koexistenciu prvkov v rozmedzí od byzantských ikon, až k surrealistickým či fauvistickým víziám. Zimka v sebe nezaprie zdatného ilustrátora, keď svojský svet rozprávkových príbehov, plných symboliky a posolstiev obohacuje nepriamymi odkazmi na klasikov typu Chagalla či Rousseaua, pričom túto snovú, mýtickú tematiku ešte umocňuje technikou maľby na drevo. Možno aj pre to kompozícia a farebnosť obrazov spolu vytvárajú ucelený dojem úžasnej krajiny nikdy nekončiacich príbehov, kde sa divák uveriteľne a ľahko nechá vniesť priamo do deja umelcovej bohatej predstavivosti.
Milina Zimková ako mladá výtvarníčka, dodáva kurátorskému výberu diel spoločnej výstavy razanciu, svojim dynamickým, expresívno-abstraktným prejavom. Od farebných grafík postupne prešla k zložitejším maliarskym kompozíciám, ktoré momentálne zastupujú nosnú časť jej tvorby. Tú formuje predovšetkým autorkin záujem o univerzum, ktoré nás obklopuje, predovšetkým jeho záchvevy a nebadané premeny, často nepostrehnuteľné, ktoré metaforicky zvýrazní tak, že vytvoria dominantný prvok konkrétneho diela. Konečný výsledok býva vždy variabilný, keďže čisté farebné plochy, nanesené vo veľkorysých gestách, prekvapivo striedajú komornejšie formáty so zmyslom pre jemné nuansy a detail. Komorne ladené motívy sa prelínajú s monumentálnou koncepciou, ktorá nepredstavuje len hĺbkovú sondu do makrosveta vesmíru, ale je aj vyjadrením životného pocitu, nálady i stavu mysle súčasného človeka.
