Peter Rónai |
Peter Rónai: Retro naj...
kurátor výstavy
16.09.2014 - 17.10.2014
Synagóga – Centrum súčasného umenia, Halenárska 2, Trnava
Výber z tvorby dôležitého predstaviteľa konceptuálneho a postkonceptuálneho umenia na Slovensku.
Autor, titul výstavy: Peter Rónai: retro naj...
Miesto konania: Synagóga – Centrum súčasného umenia, Halenárska 2, Trnava
Kurátor: Roman Popelár
Vernisáž: 16.09.2014 /utorok/ o 18.00 hod.
Trvanie výstavy: 16.09.(ut) – 17.10. (Pia) 2014
Peter Rónai sa narodil v roku 1953 v Budapešti. Vyštudoval maľbu na VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1974). Maľbu a grafiku študoval aj na Akadémii výtvarných umení v Budapešti (1974 – 77). V rokoch 1976-77 tam absolvoval postgraduálne štúdium v teórii fotografie. Od 2. pol. 70. rokov bol predstaviteľom tzv. neoficiálnej scény v bývalom Československu s dobrými kontaktmi na alternatívnu umeleckú scénu v Maďarsku.
Po roku 1989 bol spolu s Júliusom Kollerom (a Milanom Adamčiakom, neaktívnym členom) spoluzakladateľom skupiny Nová vážnosť. Pedagogicky pôsobil na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a ako vedúci ateliéru Video na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne. Neskôr riadil Katedru umeleckej komunikácie na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach – pedagogicky pôsobí v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby.
Autor je na výtvarnej scéne už 40 rokov predstaviteľom narúšania konvenčnej predstavy o pojme UMENIE. Taktiež modifikuje aj formálne a obsahové aspekty tohto pojmu. Ide o proces permanentný, jeho charakter, zámer a cieľ sa mení iba s príchodom nového kultúrno-spoločenského alebo politického diskurzu. Rónaiova interpretácia umenia spočíva nielen v jeho narúšaní, ale často v popieraní jeho podstaty. Sám sa označuje za typického predstaviteľa postmoderny, ktorá je charakteristická nestálosťou, premenami, zlučovaním nezlučiteľného alebo naopak - spochybňovaním dlhodobo platných noriem. Hoci má vzdelanie v tzv. klasických médiách (maľba, grafika, fotografia), v praxi ich používal vždy iba rámcovo – nie ako estetický produkt–cieľ–výsledok, ale ako prostriedok na podporu myšlienok a názorov na príslušné dianie. V každom výstupe (performance, event), diele (fotografii, obrazoobjekte, voľne stojacom objekte, videu, videoinštalácii...) je zakomponovaná deštrukcia formátu – tzv. obrazoborectvo. Gestá obrazoborectva majú korene ešte v avantgardách prvej štvrtiny 20. storočia. Rónai si z nich vyberá perličky, polemizuje s nimi (predovšetkým s ich odkazom súčasníkom, nakoľko ich dobový význam je nespochybniteľný) a výsledok tejto polemiky, ktorá miestami prerástla do „otvoreného boja“, tvorí esenciu jeho diela.
Zámerom výstavy Retro naj... je – logicky – výber toho naj... Nedopovedané naj... však otvára možnosti: najlepšieho? (najlepšie je všetko), najdôležitejšieho? (dôležité je všetko), výpovedne najúdernejšieho? (aj sem patrí, subjektívne vzaté, všetko). Alebo najosobnejšieho? Najmenej hodnotného? (hodnoty sú relatívne). Či toho, čo nebolo ešte vytvorené? Aj prázdny priestor zastáva v tvorbe Rónaia významné miesto, aj keď v expozícii ho čítame skôr medzi riadkami. Rozhodol sa „nezápasiť“ s interiérom synagógy a spomínanú štrukturovanosť ešte podporil, či presnejšie povedané, dotvoril. RETRO NAJ (1974 – 2014) je výber „kultúrnych situáciíí“ (v duchu J. Kollera) na stredovom paneli – vlnovka, z ktorej sa odvíja všetko dôležité: paralely na detstvo, na plynutie času, absurdity, smrť. Autoportréty zachytávajúce autora v projektoch zapísaných do slovenských dejín umenia s výtvarníkmi a teoretikmi, ktorým touto formou vzdáva poctu. Ale nielen im: hommage á soi méme – pocta sebe samému. A svojmu dielu. Kľúčovým textom teoretikov z autorovej rozsiahlej monografie, ktorú nám (v duchu pozvánky na túto výstavu) s úškrnom jemu vlastným, hádže zo svojho piedestálu do prázdneho priestoru. Kniha sa otvára a rozsýpa na autentické situácie, ktoré znovu v symbolike ožívajú: Nová vážnosť s Julom Kollerom (a s textom Igora Gazdíka) je situovaná na pietnom mieste hornej galérie, je venovaná pamiatke obom. Rovnako aj koncentrované texty a sugestívny prejav Radislava Matuštíka na obhajobu nezrealizovanej výstavy v bratislavskej galérii C. Majerníka začiatkom 90. rokov. Roztrúsená rozsiahla fotodokumentácia z nedávnej samostatnej výstavy v košickej Kunsthalle opodiaľ pôsobí navonok tuctovo. Je však dôležitá: čas sa posunul a kultúrne udalosti sa rozptýlili v nadprodukcii. Výstav je veľa, ich význam sa marginalizuje. Stávajú sa momentkami. Momentky z Kunsthalle sú najnovším dielom. Apropo DIELO: umelecké artefakty nadobudli v prevažnej miere formu printu – digitálnej tlače. Veľkorozmerná tlač citujúca autorove výstavy (včetne After Alter Ego z cyklu Pamäť miesta 5 v kurátorskej koncepcii Jany Geržovej z r. 1997 tu v synagóge), printy citujúce performance, autentické texty či digitálne textové dielo citujúce bývalého riaditeľa GJK Vlada Beskida k inštalácii výtvarného zoskupenia Kassaboys. A dialóg s dielom Josepha Kosutha, jednej zo zakladajúcich osobností konceptuálneho umenia – to všetko vytvára nové vrstvy čítania expozície. Postmodernosť ako permanentná premena, polemika časom, s dadaizmom, s kolektívnou pamäťou, téma autentickosti, originálu a reprodukcie, multiplikácie – všetko témy jedného z priekopníkov video-artu v slovenskom priestore, Petra Rónaia.
Výstava (kde sa v skratke ukrýva aj autorovo meno R.NAI) je originálom, ktorý originál na formálnej – printovej báze banalizuje, na báze obsahovej ho však syntetizujúcim poňatím, v kombinácii s originálom, zvýznamňuje. Je poctou. Je BEST OF. Roman Popelár Performance na vernisáži: trnava.sme.sk /TASR/:
Peter Rónai vystavuje v trnavskej galérii už tretíkrát
Trnavský hlas:
Peter Molari: V synagóge vystavuje Peter Rónai, v diele nechýba ironický humor Reportáž MTT z vernisáže:
Miesto konania: Synagóga – Centrum súčasného umenia, Halenárska 2, Trnava
Kurátor: Roman Popelár
Vernisáž: 16.09.2014 /utorok/ o 18.00 hod.
Trvanie výstavy: 16.09.(ut) – 17.10. (Pia) 2014
Peter Rónai sa narodil v roku 1953 v Budapešti. Vyštudoval maľbu na VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1974). Maľbu a grafiku študoval aj na Akadémii výtvarných umení v Budapešti (1974 – 77). V rokoch 1976-77 tam absolvoval postgraduálne štúdium v teórii fotografie. Od 2. pol. 70. rokov bol predstaviteľom tzv. neoficiálnej scény v bývalom Československu s dobrými kontaktmi na alternatívnu umeleckú scénu v Maďarsku.
Po roku 1989 bol spolu s Júliusom Kollerom (a Milanom Adamčiakom, neaktívnym členom) spoluzakladateľom skupiny Nová vážnosť. Pedagogicky pôsobil na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a ako vedúci ateliéru Video na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne. Neskôr riadil Katedru umeleckej komunikácie na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach – pedagogicky pôsobí v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby.
Autor je na výtvarnej scéne už 40 rokov predstaviteľom narúšania konvenčnej predstavy o pojme UMENIE. Taktiež modifikuje aj formálne a obsahové aspekty tohto pojmu. Ide o proces permanentný, jeho charakter, zámer a cieľ sa mení iba s príchodom nového kultúrno-spoločenského alebo politického diskurzu. Rónaiova interpretácia umenia spočíva nielen v jeho narúšaní, ale často v popieraní jeho podstaty. Sám sa označuje za typického predstaviteľa postmoderny, ktorá je charakteristická nestálosťou, premenami, zlučovaním nezlučiteľného alebo naopak - spochybňovaním dlhodobo platných noriem. Hoci má vzdelanie v tzv. klasických médiách (maľba, grafika, fotografia), v praxi ich používal vždy iba rámcovo – nie ako estetický produkt–cieľ–výsledok, ale ako prostriedok na podporu myšlienok a názorov na príslušné dianie. V každom výstupe (performance, event), diele (fotografii, obrazoobjekte, voľne stojacom objekte, videu, videoinštalácii...) je zakomponovaná deštrukcia formátu – tzv. obrazoborectvo. Gestá obrazoborectva majú korene ešte v avantgardách prvej štvrtiny 20. storočia. Rónai si z nich vyberá perličky, polemizuje s nimi (predovšetkým s ich odkazom súčasníkom, nakoľko ich dobový význam je nespochybniteľný) a výsledok tejto polemiky, ktorá miestami prerástla do „otvoreného boja“, tvorí esenciu jeho diela.
Zámerom výstavy Retro naj... je – logicky – výber toho naj... Nedopovedané naj... však otvára možnosti: najlepšieho? (najlepšie je všetko), najdôležitejšieho? (dôležité je všetko), výpovedne najúdernejšieho? (aj sem patrí, subjektívne vzaté, všetko). Alebo najosobnejšieho? Najmenej hodnotného? (hodnoty sú relatívne). Či toho, čo nebolo ešte vytvorené? Aj prázdny priestor zastáva v tvorbe Rónaia významné miesto, aj keď v expozícii ho čítame skôr medzi riadkami. Rozhodol sa „nezápasiť“ s interiérom synagógy a spomínanú štrukturovanosť ešte podporil, či presnejšie povedané, dotvoril. RETRO NAJ (1974 – 2014) je výber „kultúrnych situáciíí“ (v duchu J. Kollera) na stredovom paneli – vlnovka, z ktorej sa odvíja všetko dôležité: paralely na detstvo, na plynutie času, absurdity, smrť. Autoportréty zachytávajúce autora v projektoch zapísaných do slovenských dejín umenia s výtvarníkmi a teoretikmi, ktorým touto formou vzdáva poctu. Ale nielen im: hommage á soi méme – pocta sebe samému. A svojmu dielu. Kľúčovým textom teoretikov z autorovej rozsiahlej monografie, ktorú nám (v duchu pozvánky na túto výstavu) s úškrnom jemu vlastným, hádže zo svojho piedestálu do prázdneho priestoru. Kniha sa otvára a rozsýpa na autentické situácie, ktoré znovu v symbolike ožívajú: Nová vážnosť s Julom Kollerom (a s textom Igora Gazdíka) je situovaná na pietnom mieste hornej galérie, je venovaná pamiatke obom. Rovnako aj koncentrované texty a sugestívny prejav Radislava Matuštíka na obhajobu nezrealizovanej výstavy v bratislavskej galérii C. Majerníka začiatkom 90. rokov. Roztrúsená rozsiahla fotodokumentácia z nedávnej samostatnej výstavy v košickej Kunsthalle opodiaľ pôsobí navonok tuctovo. Je však dôležitá: čas sa posunul a kultúrne udalosti sa rozptýlili v nadprodukcii. Výstav je veľa, ich význam sa marginalizuje. Stávajú sa momentkami. Momentky z Kunsthalle sú najnovším dielom. Apropo DIELO: umelecké artefakty nadobudli v prevažnej miere formu printu – digitálnej tlače. Veľkorozmerná tlač citujúca autorove výstavy (včetne After Alter Ego z cyklu Pamäť miesta 5 v kurátorskej koncepcii Jany Geržovej z r. 1997 tu v synagóge), printy citujúce performance, autentické texty či digitálne textové dielo citujúce bývalého riaditeľa GJK Vlada Beskida k inštalácii výtvarného zoskupenia Kassaboys. A dialóg s dielom Josepha Kosutha, jednej zo zakladajúcich osobností konceptuálneho umenia – to všetko vytvára nové vrstvy čítania expozície. Postmodernosť ako permanentná premena, polemika časom, s dadaizmom, s kolektívnou pamäťou, téma autentickosti, originálu a reprodukcie, multiplikácie – všetko témy jedného z priekopníkov video-artu v slovenskom priestore, Petra Rónaia.
Výstava (kde sa v skratke ukrýva aj autorovo meno R.NAI) je originálom, ktorý originál na formálnej – printovej báze banalizuje, na báze obsahovej ho však syntetizujúcim poňatím, v kombinácii s originálom, zvýznamňuje. Je poctou. Je BEST OF. Roman Popelár Performance na vernisáži: trnava.sme.sk /TASR/:
Peter Rónai vystavuje v trnavskej galérii už tretíkrát
Trnavský hlas:
Peter Molari: V synagóge vystavuje Peter Rónai, v diele nechýba ironický humor Reportáž MTT z vernisáže:
