Skulpturpark

Galéria Jána Koniarka  v rámci sochárskeho dedičstva majstra Koniarka otvorila svoju prvú stálu sochársku expozíciu v nádvorí trnavskej Koppelovej vily GJK (od 18. mája 2023). Ide o základnú zostavu 7 diel, ku ktorým budú pribúdať ďalšie realizácie súčasného umenia. Hneď pri vstupe do stále expozície Jána Koniarek a figurálne tendencie je postavená kópia Koniarkovho náhrobného kameňa Rodiny Perczélyovcov z rokov 1928-30, ktorá sa nachádza na Novom cintoríne v Trnave. Stéla predstavuje osobitú kapitolu prác autora z umelého kameňa a jej realizátorom bol akad. soch. Ladislav Szabo. Pri bráne areálu sa nachádza železná socha Vietor (1967) od Josepha Jurču (1925-2005). Tá bola súčasťou ojedinelej výstavy sôch a objektov autora na nábreží Trnávky v roku 1971. Na fasáde nového krídla je umiestnený Optický reliéf z panoramatického kina Hviezda v Trnave (1972-74) dvojice osvedčených autorov Július BARTEK (1930-2004) – Jozef Dóka (1926 – 2002).  Na druhej strane fasády je neónová minimalistická Kompozícia K (2023) od českého autora Pavla Korbičky (1972). Umelec sa dlhodobo venuje svetelným objektom a inštaláciám a túto realizáciu vo farbách trikolóry pripravil špeciálne pre náš priestor. Farebná a hravá (kinetická) socha Viktora Freša (1974) s názvom Play me (2022) vychádza z jeho programu figurálnej skratky zväčšenej guľatej hlavy a interaktivity s divákom. Objekt trnavského umelca Martina Kochana (1981) bola pripravená pre projekt EHMK Košice 2013 (Biela noc 2012) a predstavuje príznačný kritický pohľad na našu súčasnosť s názvom Monument slobody - horiaci smetiak (2012). Hosťom na sezónu 2023/24 v tejto zostave je autoportrétna socha Martina Špirca (1980) s názvom Pozorovateľ, ktorá vychádza zo situácie v krajine zatopenej Liptovskej Mary. Predstavený Skulpturpark tak sleduje predovšetkým figuratívnu líniu sochárstva za posledných 100 rokov s prihliadnutím na historický a umelecký kontext Trnavy (metaforický od Koniarka po Kochana...).