Neznámy |
TEODOR TEKEL
kurátor výstavy
14.07.2010 - 20.09.2010
Západné krídlo trnavskej radnice, MsÚ Trnava, Hlavná 1
k 35. výročiu autorovej smrti
Titul výstavy: TEODOR TEKEL
Miesto konania: Západné krídlo trnavskej radnice, MsÚ Trnava, Hlavná 1
Kurátor: Alena Piatrová
Vernisáž: 14. júla 2010 /streda /o 17. hod.
Spomienková sv. omša: o 18. hod., Kostol sv. Jakuba v Trnave
Trvanie výstavy: 14. júl 2010 – 20. september 2010
Organizátori: Trnavský samosprávny kraj, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Inštitút kresťanskej kultúry FF TU v Trnave, Mesto Trnava, TYRNAVIENSIS, o. z., Rehoľa menších bratov – Františkánov
Podujatie sa koná v rámci Roka kresťanskej kultúry 2010
Vraždenie neviniatok, 1928, suchý pastel na kartóne, 31x46 cm
O slovenských františkánoch je známe, že popri svojej pastoračnej činnosti boli činní aj v umeleckej oblasti, najmä literárnej a hudobnej a teba priznať, že na poli slovenského kultúrneho života vyorali výraznú brázdu. Od 18. do konca 20. storočia sa vo františkánskej reholi vyskytlo viacero tvorivých umeleckých osobností, spomeňme len Hugolína Gavloviča, Celestína Lepáčka, Rudolfa Dilonga, Vševlada Gajdoša či nedávno zosnulého básnika Svetloslava Veigla. Tento zástup slovenských františkánov dopĺňa akademický maliar Teodor Tekel (1902 – 1974).
Tekelovo dielo sa dostalo do povedomia kultúrnej obce najmä po výstave Oheň duše, ktorú usporiadala Galéria Jána Koniarka v roku 2002 pri príležitosti autorovej storočnice a vydania monografie (Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003). Tekelovo meno, keďže bol rehoľník, sa nachádzalo na zozname osôb, ktoré boli pre komunistický režim nepohodlné. Život a tvorba tohto nesporne talentovaného umelca, ktorý chcel skĺbiť lásku k Bohu s láskou k umeniu, je príkladom toho, ako sa na ľudskom osude jednotlivca podieľajú metódy a ciele politického systému, v tomto prípade socialistického.
Teodor Tekel obohatil program našej výtvarnej moderny o náboženskú tematiku v osobitnom formulovaní biblického posolstva. Tento nadaný a nesmierne pracovitý žiak Maxa Švabinského sa vo svojom umeleckom programe usiloval hľadať moderné výrazové prostriedky pre náboženskú maľbu, nové cesty náboženskej maľby, novú symboliku, aby výtvarný jazyk náboženskej maľby bol čitateľný a zrozumiteľný pre moderného človeka. Vo svojom umení sprítomňuje večný existenciálny konflikt matérie a ducha, dobra a zla, slobody a násilia a vypovedá o kresťanských postulátoch života. Svojou tvorbou oslobodil náboženské umenie od prehnaného realizmu i nadsadeného symbolizmu a posunul ho smerom k mystickej poetike a expresionizmu.
Výtvarná pozostalosť Teodora Tekela obsahuje vyše tritisíc diel (z techník prevláda pastel, akvarel a kresba tušom), z nich sa 2816 diel nachádza v zbierkovom fonde Galérie Jána Koniarka v Trnave.
Výstava, ktorú sme pripravili pri príležitosti 35. rokov od Tekelovej smrti prezentuje najmä diela zo súkromných zbierok a z majetku Rehole menších bratov – Františkánov, viaceré sú verejnosti predstavené po prvýkrát.
Kultúrna obec mesta Trnava, kde Teodor Tekel prežil ťažkých 25 rokov svojho života po násilnom zrušení kláštorov v roku 1950, si v Roku kresťanskej kultúry dôstojným spôsobom pripomína umelca, ktorý svojou tvorbou prekročil hranice regiónu a jeho meno je už dnes súčasťou dejín slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.
PhDr. Alena Piatrová, PhD.
Biografia Teodora Tekela:
26. január 1902 - narodil sa v Kelemeši, dnes Ľubotice, okres Prešov, syn Jána a Márie Kriškovej
28. január 1902 - pokrstený menom Jozef v kostole v Ľubotici
1916 – 1924 - gymnaziálne a teologické štúdiá v Maďarsku v meste Baja a Gyöngyös
28. august 1917 - vstúpil do rehole Menších bratov - Františkánov (OFM – ORDO FRATRUM MINORUM)
28. august 1918 – skladá prvé sľuby; začiatok noviciátu, prijal rehoľné meno Teodor
12. január 1923 – skladá večné sľuby
17. august 1924 – kňazská vysviacka
1924 – 1928 – pôsobí v hlohoveckom kláštore ako katechéta
1924 – Vianoce, priotrávil sa dymom v hlohoveckom kláštore
1928 - pôsobí v kláštore v Nitre, katechéta, kazateľ
1930 – 1934 – štúdiá na pražskej Akadémii výtvarného umenia v triede u prof. Maxa Švabinského.
1934 – pôsobí v kláštore v Bardejove
1939 – ilustruje knihu Svetloslava Veigla Výstup na horu Tábor
1939 – 1945 – žije v kláštore v Malackách: pôsobí ako profesor kreslenia na tunajšom františkánskom gymnáziu
1946 – 1950 – pôsobí v Malackách v pastorácii
14. apríl 1950 – počas tzv. Barbarskej noci násilne odvlečený z kláštora v Bratislave do internačného tábora rehoľníkov v Hronskom Svätom Beňadiku a neskôr v Belušských Slatinách
leto 1950 – prepustený z internácie; usadil sa v Trnave; býval na Michalskej ulici č. 26
1973 – príznaky choroby. Stará sa o neho františkánsky brat – fráter Aquinas Michal Slahučka, ktorému zveril správcovstvo nad svojim dielom
14. júl 1975 – zomiera na onkologické ochorenie. Pochovaný je na Hlavnom cintoríne v Trnave.
23. júl 1976 – fráter Aquinas Michal Slahučka daroval výtvarnú pozostalosť p. Teodora Tekela vtedajšej Okresnej galérii v Trnave