V roku 100. výročia narodenia sochára Jána Koniarka – zakladateľa moderného slovenského sochárstva, bola premenovaná na Okresnú galériu Jána Koniarka (od 1984 len Galéria Jána Koniarka, ďalej GJK). Galéria prešla mnohými delimitáciami a od 1. 4. 2002 je jej zriaďovateľom Trnavský samosprávny kraj.

GJK dlhodobo nemala vlastné výstavné priestory, preto realizovala svoje výstavy v celom okrese v rôznych kultúrnych zariadeniach: v kultúrnych domoch, spoločenských a agitačných strediskách, v kinách, v divadle, vo výrobných podnikoch a pod. (Trnava, Piešťany, Hlohovec, Hrnčiarovce, Brestovany).

Jej výstavné potreby saturovali predovšetkým prenajaté priestory v Západoslovenskom múzeu v Trnave (1983 – 1991) a činnosť Malej galérie pre pracujúcich v Atómových elektrárňach v Jaslovských Bohuniciach (1981 – 1991).

Až po zmene spoločenských pomerov došlo k vytvoreniu vlastných expozičných a administratívnych priestorov GJK. V súčasnosti galéria vyvíja svoju činnosť v troch objektoch. Ide o Kopplovu vilu, nové krídlo pre stále expozície v areáli vily a v objekte pôvodnej synagógy.

Kopplova vila sa nachádza na Zelenom kríčku č. 3 a je hlavným administratívnym a expozičným centrom galérie. Po rekonštrukcii priestorov v rokoch 1990 – 1993 bola 7. mája 1992 slávnostne otvorená prvá výstava – Blažej Baláž: 1+1+1=1.

Dňa 14. júna 2002, v roku 50. výročia úmrtia J. Koniarka, bolo otvorené nové krídlo Kopplovej vily so stálou expozícou tvorby Jána Koniarka. Po renovácii nového krídla boli 22. novembra 2007 otvorené dve stále expozície Klenoty domova a Ján Koniarek.

Synagóga – Centrum súčasného umenia: po čiastočnej renovácii bola 25. júna 1994 spustená výstavná činnosť v bývalej synagóge na Halenárskej ul. č. 2, ktorú GJK získala už v roku 1981. Prvou prezentáciou bola výstava Cesta skupiny Untitled (P. Meluzin, V. Oravec, M. Pagáč, J. Želibská).

Galéria disponuje celkovo výstavnými priestormi s plochou 678,7 m2.

GJK a Trnava

Trnava bola a je silným regionálnym kultúrnym centrom s bohatou históriou. Dnes je sídlom Trnavského samosprávneho kraja s rozvetveným kultúrnym zázemím (Západoslovenské múzeum, Divadlo Jána Palárika, Spolok sv. Vojtecha, tri univerzity, medzinárodné akcie: Dobrofest, spevácka súťaž M. Schneidera-Trnavského, Trnavské organové dní a pod.).

Medzi trnavské prvenstvá na Slovensku patrí prvé udelenie výsad slobodného kráľovského mesta (1238) a spustenie prvej trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy (1846).

Z umelecko-historického hľadiska zaznamenala Trnava svoje vrcholy v období stredoveku (jedno z najzachovalejších mestských opevnení; kostoly sv. Mikuláša a sv. Heleny) a v období baroka v 17. – 18. storočí (existencia Trnavskej univerzity 1635 – 1777, komplex univerzitných budov s chrámom sv. Jána Krstiteľa; kostoly sv. Trojice, sv. Anny atď.).

Pre unikátnosť, kvalitu a zachovalosť pamiatkového fondu bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu (1987). Pre množstvo kostolov a sídlo cirkevnej vrchnosti dostalo mesto prezývku „malý Rím“.

Galéria Jána Koniarka v Trnave spolu so Záhorskou galériou v Senici a Galériou súčasných maďarských umelcov v Dunajskej Strede vytvára potrebné zázemie pre rozvoj výtvarnej kultúry v regióne. Dôležitú úlohu v povojnovom období zohrali aj Piešťany (Socha piešťanských parkov 1967 – 1970; Medzinárodné maliarske sympózium v Moravanoch nad Váhom (od 1967 – najstaršie dodnes existujúce na Slovensku).

Z trnavského kraja pochádza aj celý rad významných slovenských umelcov 20. storočia (J. Koniarek, F. Štefunko, C. Majerník, F. Reichentál, E. Špitz, A. Klimo, J. Koller, A. Cepka a ďalší).

Kopplova Vila

Areál vily sa nachádza na Zelenom kríčku č.3 v Trnave. Objekt je situovaný na konci Mestskej pamiatkovej rezervácie Trnava, tesne za opevňovacím systémom hradieb. Ide o pôvodne neskoroklasicistickú architektúru s významnou prestavbou v rokoch 1910 – 1911 od neznámeho architekta pre rodinu trnavského podnikateľa Koppla.

 Objekt v tvare prísmena L je poschodový, s mansardovou strechou. Na poschodie vedie vstupná hala s monumentálnym schodiskom a dreveným obložením. Na prvom poschodí sa nachádza päť priechodných miestnosti s prvou ústrednou sálou, ktorá má vyšší strop a tri vysoké polkruhové okná.

V 20. storočí slúžila ako materská škôlka aj neskôr pre Ústav národného zdravia.

V rokoch 1990-93 prebehla čiastočná rekonštrukcia Kopplovej vily pre výstavné a kancelárske potreby galérie. Prvá výstava sa uskutočnila v máji 1994.

Nové krídlo Kopplovej vily

V rokoch 2001-2002 podľa návrhu Ing.arch. Zuzany Nádaskej PhD., bolo postavené Nové krídlo Kopplovej vily pre účely stálej expozície Jána Koniarka (otvorenie v júni 2002).

Ide o poschodovú železobetónovú konštrukciu s veľkými skelenenými plochami, ktorá sa výškovo napojila na pôvodnú Kopplovu vilu.

Od roku 2007 sú tu inštalované dve stale expozície galérie: Sochár Ján Koniarek a Klenoty domova. Sporadicky sa v tomto priestore odohrávajú koncety vážnej a džezovej hudby a iné kultúrne aktivity.

Synagóga – Centrum súčasného umenia

V roku 1891 sa začala stavať neologická synagóga podľa návrhu viedenského architekta Jakuba Gertnera na Halenárskej ulici č.2. Ako synagóga status quo ante bola táto budova bazilikálneho typu dokončená a sprístupnená pre svojich veriacich v roku 1897.

Ide o ojedinelý sakrálny priestor trojloďovej baziliky s pravouhlým uzáverom a dvomi vežami na priečelí v štýle orientálno-historizujúcej architektúry (1891 – 1897).

Zmienky o židovskej komunite v Trnave nachádzame od roku 1340. V roku 1494 tu boli Židia obvinení z rituálnej vraždy a ako dôsledok bolo 14 z nich upálených. Ostatní boli vykázaní z mesta. Južná brána, ktorou mesto opustili, bola zamurovaná.

Zákaz mestskej rady založiť židovskú komunitu v Trnave potvrdil cisár Ferdinand I. (v roku 1533) a neskôr, v roku 1686 i Leopold I. Jozef II. v roku 1783 tento rozsudok zrušil a v priebehu 19. storočia sa židovská komunita v Trnave rozrástla natoľko, že v roku 1855 sa rabín Simon Sidon rozhodol presťahovať z Cífera do Trnavy.

Počas druhej svetovej vojny počas holokaustu bolo okolo 3000 Židov z Trnavy odvedených, mnohí utiekli a židovská komunita prestala existovať. V súčasnosti sa na empore synagógy nachádza stála expozícia judaík zo zbierok židovskej obce a Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave.

Pred synagógou sa nachádza pamätník obetiam holokaustu, ktorý postavili po 2. svetovej vojne podľa návrhu architekta Artura Szalatanaia-Slatinského. V roku 1950 získala túto budovu firma, ktorá ju využívala ako sklad pre drobný tovar a do interiéru vstavala 5 poschodí a nákladný výťah.

V roku 1978 bola synagóga navrhnutá na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 2276/0). V roku 1986 budovu poškodil požiar. V rokoch 1993-94 Galéria Jána Koniarka objekt čiastočne zrekonštruovala pre výstavné účely.

Prezentácii súčasného umenia slúži od júna 1994 ako Synagóga – Centrum súčasného umenia. Konajú sa tu výstavné projekty, ktoré často reflektujú historickú pamäť objektu a jeho genius loci. Preferujú sa priestorové formy súčasného umenia a nové médiá (objekty, inštalácie, videoinštalácie, interaktívne projekty a pod.).

V bývalej synagóge sa usporadúvajú aj početné komorné koncerty či prednášky.