Neznámy |
40 rokov GJK
kurátor výstavy
08.12.2016 - 29.01.2017
Galéria Jána Koniarka, Kopplova vila, Zelený kríček 3, Trnava
Prierezová výstava výberu z akvizícií galérie za posledných 10 rokov.
Titul výstavy: 40 rokov GJK
Miesto konania: Galéria Jána Koniarka, Kopplova vila, Zelený kríček 3, Trnava
Koncepcia výstavy: akad. arch. Róbert Němeček a kolektív kurátorov galérie
Vernisáž: 8.12.2016 (Štv) o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 8.12.2016 (Štv) – 29.1.(Ne) 2017 40 rokov histórie Galérie Jána Koniarka v Trnave. 40 rokov histórie nie je až tak veľa. V porovnaní s inými slovenskými galériami je Galéria Jána Koniarka pomerne mladá, avšak aj za tieto roky stihla prekonať zásadné zmeny: založená bola v roku 1976 ako Okresná galéria so sídlom v Trnave. Tej dobe zodpovedala aj náplň galérie a akvizičná činnosť. Prvé roky existencie galéria nemala ani vlastnú budovu. V roku 1978 bola premenovaná na Okresnú galériu Jána Koniarka, od roku 1984 sa názov skrátil na Galériu Jána Koniarka. Výstavnú činnosť si v tých rokoch galéria zabezpečovala prenájmom miestností v Západoslovenskom múzeu v Trnave a putovnými výstavami v kultúrnych domoch, agitačných strediskách alebo priamo vo výrobných podnikoch, ako napríklad v Malej galérii pracujúcich v Jaslovských Bohuniciach.
Po zmene spoločenských pomerov galéria získala budovu Kopplovej vily, v ktorej sa v roku 1992 konala aj prvá výstava. V roku 2002, v roku 50. výročia úmrtia Jána Koniarka, pribudlo k historickej budove nové krídlo prístavby – od roku 2007 aj s dvomi stálymi expozíciami: Klenoty domova a Ján Koniarek - zakladateľ modeného slovenského sochárstva. V 80. rokoch pribudla do majetku GJK aj budova synagógy – Status Quo Ante, ktorú sa podarilo čiastočne zrekonštruovať v roku 1994.
V roku 1991 sa pod záštitou GJK konalo prvé Trienále plagátu Trnava (TPT), dnes významná medzinárodná prehliadka plagátovej tvorby. Synagóga sa v 90. a tzv. nultých rokoch 21. storočia využívala ako priestor na výstavnú činnosť (až do jari 2015), kedy bola pomocou Európskych fondov zrekonštruovaná do súčasnej podoby. Od roku 2004 je GJK v správe Trnavského samosprávneho kraja.
Keďže galéria nesie meno Jána Koniarka, osobitý dôraz kladie na získavanie, uchovávanie a prezentáciu jeho diela. Galéria vlastní 76 autorových prác. Časť diel tvorby Koniarka získala GJK odliatím sadrových modelov z vlastných zbierok a zo zbierok SNG do bronzu. Významnú časť tejto expozície tvoria bronzové diela v majetku GJK, ktoré boli odliate s podporou grantu Ministerstva kultúry SR. V súčasnosti galéria spravuje okolo 4700 zbierkových predmetov a približne rovnaký počet originálnych plagátov z deviatich ročníkov TPT. Galéria obohacuje zbierky v súčinnosti s Trnavským samosprávnym krajom nákupmi prevažne historických diel, avšak získava ich aj darom od súčasných umelcov.
Od roku 1976 bolo poverených vedením inštitúcie 9 riaditeľov, z ktorých každý prispel k rozvoju galérie. Práca Galérie Jána Koniarka je dnes vysoko hodnotená nielen širokou laickou verejnosťou, odbornou verejnosťou, ale aj umelcami. Mnohí autori znovu nachádzajú dialóg s našou kultúrnou inštitúciou, ktorá za štyri roky vykonala veľa záslužnej práce v oblasti regionálneho umenia. Samozrejme, že je prísne sledovaná verejnosťou a tá má právom aj isté očakávania. Program Galéria s otvorenou náručou naplnil od roku 2013 svoj zámer a dnes môžeme konštatovať, že Galéria Jána Koniarka je plnohodnotnou a stabilizovanou kultúrnou organizáciou v rámci Odboru kultúry Trnavského samosprávneho kraja. V priebehu posledných rokov sa dôstojne začlenila medzi 21 slovenských galérií zoskupených v Rade galérií Slovenska. Róbert Němeček
riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave
Na záver jubilejného roka pripravila Galéria Jána Koniarka výstavu s názvom 40 rokov GJK, ktorá je tvorená výhradne jej zbierkovým fondom. Celok umeleckých diel situovaných v piatich priestoroch je malou sondou do akvizičnej činnosti galérie. Samozrejme, že vystaviť všetky nadobudnuté diela za posledných desať rokov nebolo možné, a tak bolo potrebné vybrať vzorku charakteristickú pre uvedenú dobu a predstaviť ju verejnosti.
Na koncepcii výstavy sa podieľal riaditeľ GJK a kurátor galérie, aj keď výber exponátov pripomienkovali aj ďalší odborní zamestnanci. Snažili sme sa – aspoň rámcovo – usporiadať diela do niekoľkých blokov, ktoré samostatne navzájom komunikujú. Tie sú už, prirodzene, navzájom veľmi odlišné a dokumentujú skôr jednotlivé žánre či štýly umenia posledných dvoch dekád dvadsiateho a prvých pätnásť rokov 21. storočia. Aj preto má výstava charakter salónu voľného výtvarného umenia a nemá konkrétneho kurátora. S tým sme však v tejto konštelácii a zameraní výstavy rátali.
Tak aspoň všeobecne: asi najširšiu plochu expozície zaberá abstrakcia – poväčšine geometrická, aj keď viacero maliarskych diel môžeme zaradiť medzi abstrakciu expresívnu. Štýly, ktoré prežili zlaté obdobie v povojnových päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, našli svojich pokračovateľov v generácii nastupujúcej na výtvarnú scénu v rokoch osemdesiatych, pokračujúcej v rokoch deväťdesiatych a v tzv. nultých rokoch. Inou skupinou sú autori, ktorí rozvíjajú postkonceptuálne umenie 90. rokov aj v nasledujúcich dvoch dekádach. To tvoria hlavne záznamy z akcií, texty, svetelné objekty, inštalácie. Treťou skupinou je figurálne umenie, ktoré je pre bežného návštevníka asi najzrozumiteľnejšie, nakoľko je naratívne: väčšinou charakterizované výjavom, scénou, príbehom, ktorý si návštevník z diela odčíta. Samostatnú kapitolu tvoria videá (umelecké videofilmy a lebo záznamy z performance).
Autori najmladšej generácie, ktorí sa posledné roky aktívne zúčastňujú výstavnej činnosti v GJK a svojimi darmi formujú zbierku, síce nedostali samostatný priestor na prezentáciu, avšak ich diela sú podľa zamerania včlenené do jednotlivých miestností. Som rád, že táto skupina vystavujúcich prejavuje rastúci záujem o galériu.
Celkovo sa teda prezentujú tri generácie výtvarníkov. Základ výstavy tvoria diela autorov, ktorí sa v lete predstavili v Landesgalerie Burgenland v rakúskom Eisenstadte. Výber sme však doplnili o ďalších zaujímavých autorov a aktualizovali ho o najnovšie akvizície z r. 2016. Roman Popelár
kurátor Galérie Jána Koniarka v Trnave nasatrnava.sme.sk /TASR/:
Galéria Jána Koniarka oslavuje jubileum výstavou najlepších akvizícií Trnavský hlas.sk /SITA/:
Už má 40 rokov! Galéria Jána Koniarka k jubileu pripravila výstavy aj vianočný koncert Prispevok Mestskej televízie Trnava, Výročie Galérie Jána Koniarka - 14.12.2016:
Titul výstavy: 40 rokov GJK
Miesto konania: Galéria Jána Koniarka, Kopplova vila, Zelený kríček 3, Trnava
Koncepcia výstavy: akad. arch. Róbert Němeček a kolektív kurátorov galérie
Vernisáž: 8.12.2016 (Štv) o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 8.12.2016 (Štv) – 29.1.(Ne) 2017 40 rokov histórie Galérie Jána Koniarka v Trnave. 40 rokov histórie nie je až tak veľa. V porovnaní s inými slovenskými galériami je Galéria Jána Koniarka pomerne mladá, avšak aj za tieto roky stihla prekonať zásadné zmeny: založená bola v roku 1976 ako Okresná galéria so sídlom v Trnave. Tej dobe zodpovedala aj náplň galérie a akvizičná činnosť. Prvé roky existencie galéria nemala ani vlastnú budovu. V roku 1978 bola premenovaná na Okresnú galériu Jána Koniarka, od roku 1984 sa názov skrátil na Galériu Jána Koniarka. Výstavnú činnosť si v tých rokoch galéria zabezpečovala prenájmom miestností v Západoslovenskom múzeu v Trnave a putovnými výstavami v kultúrnych domoch, agitačných strediskách alebo priamo vo výrobných podnikoch, ako napríklad v Malej galérii pracujúcich v Jaslovských Bohuniciach.
Po zmene spoločenských pomerov galéria získala budovu Kopplovej vily, v ktorej sa v roku 1992 konala aj prvá výstava. V roku 2002, v roku 50. výročia úmrtia Jána Koniarka, pribudlo k historickej budove nové krídlo prístavby – od roku 2007 aj s dvomi stálymi expozíciami: Klenoty domova a Ján Koniarek - zakladateľ modeného slovenského sochárstva. V 80. rokoch pribudla do majetku GJK aj budova synagógy – Status Quo Ante, ktorú sa podarilo čiastočne zrekonštruovať v roku 1994.
V roku 1991 sa pod záštitou GJK konalo prvé Trienále plagátu Trnava (TPT), dnes významná medzinárodná prehliadka plagátovej tvorby. Synagóga sa v 90. a tzv. nultých rokoch 21. storočia využívala ako priestor na výstavnú činnosť (až do jari 2015), kedy bola pomocou Európskych fondov zrekonštruovaná do súčasnej podoby. Od roku 2004 je GJK v správe Trnavského samosprávneho kraja.
Keďže galéria nesie meno Jána Koniarka, osobitý dôraz kladie na získavanie, uchovávanie a prezentáciu jeho diela. Galéria vlastní 76 autorových prác. Časť diel tvorby Koniarka získala GJK odliatím sadrových modelov z vlastných zbierok a zo zbierok SNG do bronzu. Významnú časť tejto expozície tvoria bronzové diela v majetku GJK, ktoré boli odliate s podporou grantu Ministerstva kultúry SR. V súčasnosti galéria spravuje okolo 4700 zbierkových predmetov a približne rovnaký počet originálnych plagátov z deviatich ročníkov TPT. Galéria obohacuje zbierky v súčinnosti s Trnavským samosprávnym krajom nákupmi prevažne historických diel, avšak získava ich aj darom od súčasných umelcov.
Od roku 1976 bolo poverených vedením inštitúcie 9 riaditeľov, z ktorých každý prispel k rozvoju galérie. Práca Galérie Jána Koniarka je dnes vysoko hodnotená nielen širokou laickou verejnosťou, odbornou verejnosťou, ale aj umelcami. Mnohí autori znovu nachádzajú dialóg s našou kultúrnou inštitúciou, ktorá za štyri roky vykonala veľa záslužnej práce v oblasti regionálneho umenia. Samozrejme, že je prísne sledovaná verejnosťou a tá má právom aj isté očakávania. Program Galéria s otvorenou náručou naplnil od roku 2013 svoj zámer a dnes môžeme konštatovať, že Galéria Jána Koniarka je plnohodnotnou a stabilizovanou kultúrnou organizáciou v rámci Odboru kultúry Trnavského samosprávneho kraja. V priebehu posledných rokov sa dôstojne začlenila medzi 21 slovenských galérií zoskupených v Rade galérií Slovenska. Róbert Němeček
riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave
Na záver jubilejného roka pripravila Galéria Jána Koniarka výstavu s názvom 40 rokov GJK, ktorá je tvorená výhradne jej zbierkovým fondom. Celok umeleckých diel situovaných v piatich priestoroch je malou sondou do akvizičnej činnosti galérie. Samozrejme, že vystaviť všetky nadobudnuté diela za posledných desať rokov nebolo možné, a tak bolo potrebné vybrať vzorku charakteristickú pre uvedenú dobu a predstaviť ju verejnosti.
Na koncepcii výstavy sa podieľal riaditeľ GJK a kurátor galérie, aj keď výber exponátov pripomienkovali aj ďalší odborní zamestnanci. Snažili sme sa – aspoň rámcovo – usporiadať diela do niekoľkých blokov, ktoré samostatne navzájom komunikujú. Tie sú už, prirodzene, navzájom veľmi odlišné a dokumentujú skôr jednotlivé žánre či štýly umenia posledných dvoch dekád dvadsiateho a prvých pätnásť rokov 21. storočia. Aj preto má výstava charakter salónu voľného výtvarného umenia a nemá konkrétneho kurátora. S tým sme však v tejto konštelácii a zameraní výstavy rátali.
Tak aspoň všeobecne: asi najširšiu plochu expozície zaberá abstrakcia – poväčšine geometrická, aj keď viacero maliarskych diel môžeme zaradiť medzi abstrakciu expresívnu. Štýly, ktoré prežili zlaté obdobie v povojnových päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, našli svojich pokračovateľov v generácii nastupujúcej na výtvarnú scénu v rokoch osemdesiatych, pokračujúcej v rokoch deväťdesiatych a v tzv. nultých rokoch. Inou skupinou sú autori, ktorí rozvíjajú postkonceptuálne umenie 90. rokov aj v nasledujúcich dvoch dekádach. To tvoria hlavne záznamy z akcií, texty, svetelné objekty, inštalácie. Treťou skupinou je figurálne umenie, ktoré je pre bežného návštevníka asi najzrozumiteľnejšie, nakoľko je naratívne: väčšinou charakterizované výjavom, scénou, príbehom, ktorý si návštevník z diela odčíta. Samostatnú kapitolu tvoria videá (umelecké videofilmy a lebo záznamy z performance).
Autori najmladšej generácie, ktorí sa posledné roky aktívne zúčastňujú výstavnej činnosti v GJK a svojimi darmi formujú zbierku, síce nedostali samostatný priestor na prezentáciu, avšak ich diela sú podľa zamerania včlenené do jednotlivých miestností. Som rád, že táto skupina vystavujúcich prejavuje rastúci záujem o galériu.
Celkovo sa teda prezentujú tri generácie výtvarníkov. Základ výstavy tvoria diela autorov, ktorí sa v lete predstavili v Landesgalerie Burgenland v rakúskom Eisenstadte. Výber sme však doplnili o ďalších zaujímavých autorov a aktualizovali ho o najnovšie akvizície z r. 2016. Roman Popelár
kurátor Galérie Jána Koniarka v Trnave nasatrnava.sme.sk /TASR/:
Galéria Jána Koniarka oslavuje jubileum výstavou najlepších akvizícií Trnavský hlas.sk /SITA/:
Už má 40 rokov! Galéria Jána Koniarka k jubileu pripravila výstavy aj vianočný koncert Prispevok Mestskej televízie Trnava, Výročie Galérie Jána Koniarka - 14.12.2016:
