Enigmatická krajina

Výstavný projekt Enigmatická krajina prezentuje reinterpretácie a ideové a formálne aktualizácie tradičného maliarskeho žánru krajinomaľby optikou najmladšej generácie výtvarníkov v médiu sochy (K. Bajkayová, L. Lelák) a maľby (P. Decheť, N. Šimonová). Nastupujúcu generáciu výtvarníkov dopĺňa konceptuálna videointervencia Martina Kochana a špecifické plátna Tomáša Žemlu založené na technicky presnej výstavbe štruktúry obrazu. Titul výstavy si prepožičiava pôvodne grécky termín ainigma vzťahujúci sa na významy ako hádanka, temné reči alebo hovoriť v narážkach. Krajinu zase chápe ako jasne ohraničený priestor definovaný komponentmi a fragmentmi prírody. Selekcia diel pre túto výstavu nemá ambíciu idealizovať prírodnú scenériu ani nastoľovať riešenia environmentálnej krízy. Reflektuje skôr na rôznorodosť a nejednoznačnosť uchopenia krajiny ako žánru a striktného vymedzenia jej formálnych a obsahových aspektov.

Idea výstavy a výber autorov vzišiel z posunu chápania krajinomaľby (krajiny) smerom od žánru k platforme, ktorá otvára nové významové roviny. Ťažiskovou teda nie je otázka, či je artikulovanie problémov súčasného sveta možné adekvátne zachytiť prostredníctvom zobrazovania prírody, resp. krajiny. Naopak, akceptuje ju ako určitý celok so svojbytnou logikou a unikátnou materialitou, ktorá simultánne existuje spoločne s našou technocivilizáciou a kultúrnou pamäťou ako jeden komplexný ekosystém, ktorého jednotlivé súčasti sa navzájom dopĺňajú. V tomto kontexte tak definícia prírody a jej fragmentu v podobe krajiny ďaleko presahuje mechaniky umeleckej reprezentácie založenej na vytváraní jej mimetickej kópie. Má teda bližšie k štrukturálnej skladbe krajiny, z čoho vychádza aj koncepcia výstavy odvíjajúca sa v dvoch rovinách:Odozva v médiách: