Juraj Bartusz |
Juraj Bartusz: ŽIVÁ SOCHA
kurátor výstavy
29.03.2006 - 07.05.2006
Synagóga – Centrum súčasného umenia, Halenárska 2, Trnava
Autor, titul výstavy: Juraj Bartusz: ŽIVÁ SOCHA
Miesto konania: Synagóga – Centrum súčasného umenia, Halenárska 2, Trnava
Kurátorka: Lucia Gregorová
Vernisáž s performance autora naživo 28. marca 2006 o 18.00
Trvanie výstavy: 29. marca – 7. mája 2006
pohľad do expozície
Pojem „živá socha“ ako názov samostatnej výstavy Juraja Bartusza a osi koncepcie bol zvolený kvôli výstižnej definícii intermédia v jeho tvorbe, kombinujúcej autorovu ťažiskovú prácu v médiách sochy, objektu, akčnej tvorby a performance, pričom jeho umelecký naturel charakterizuje najmä razancia a živelnosť. Pojem „živej sochy“ zahŕňa tento metaforický význam odkazujúci na ďalšie kľúčové pojmy späté s povahou jeho programových zaujatí: čas, telo, hmotu, figúru, sochu, objem, tvar, gesto, dotyk. Názov výstavy vychádza aj z historického pojmu „living sculpture“, ktorý označuje špecifickú časť akčného umenia, kde splýva subjekt autora s objektom vnímania – umeleckým dielom. Názov zároveň vyjadruje princíp, ktorý je integrálny pre veľkú časť autorovej tvorby a zasahuje celú škálu formálnych prístupov a tematických okruhov autentickým neoavantgardným rozostrením hraníc medzi umením a životom. (Pojem „živá skulptúra“ použila v roku 2001 aj Zora Rusinová v štúdii o autorovi v katalógu výstavy Umenie akcie 1965 – 1989, SNG, Bratislava 2001.)
Bartuszova samostatná výstava ašpiruje na hodnotný príspevok do dnes stále diskutovanejšej témy súčasnej sochy a sochárstva, keď ako špecifický produkt tejto debaty vystupuje problém „sochy o soche“.
Lucia Gregorová
Juraj Bartusz (23. októbra 1933, Kamenín) študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej a na Akadémii výtvarných umení v Prahe, ktorú v roku 1961 absolvoval ako akademický sochár. V rokoch 1967 – 71 bol a po roku 1990 je členom Klubu konkretistov. Svojou tvorbou zasiahol do vývoja slovenského neokonštruktivistického sochárstva, ktorého rámce siahajú od 60. rokov 20. storočia aj do oblasti minimalizmu, takisto je však predstaviteľom konceptuálneho, akčného umenia a performance. Významná je Bartuszova pedagogická práca, od roku 1990 učil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v roku 1992 bol vymenovaný za profesora. Žije a pracuje v Košiciach, kde v súčasnosti pôsobí ako zakladajúci pedagóg na Fakulte umení na Technickej univerzite.
Miesto konania: Synagóga – Centrum súčasného umenia, Halenárska 2, Trnava
Kurátorka: Lucia Gregorová
Vernisáž s performance autora naživo 28. marca 2006 o 18.00
Trvanie výstavy: 29. marca – 7. mája 2006
pohľad do expozície
Pojem „živá socha“ ako názov samostatnej výstavy Juraja Bartusza a osi koncepcie bol zvolený kvôli výstižnej definícii intermédia v jeho tvorbe, kombinujúcej autorovu ťažiskovú prácu v médiách sochy, objektu, akčnej tvorby a performance, pričom jeho umelecký naturel charakterizuje najmä razancia a živelnosť. Pojem „živej sochy“ zahŕňa tento metaforický význam odkazujúci na ďalšie kľúčové pojmy späté s povahou jeho programových zaujatí: čas, telo, hmotu, figúru, sochu, objem, tvar, gesto, dotyk. Názov výstavy vychádza aj z historického pojmu „living sculpture“, ktorý označuje špecifickú časť akčného umenia, kde splýva subjekt autora s objektom vnímania – umeleckým dielom. Názov zároveň vyjadruje princíp, ktorý je integrálny pre veľkú časť autorovej tvorby a zasahuje celú škálu formálnych prístupov a tematických okruhov autentickým neoavantgardným rozostrením hraníc medzi umením a životom. (Pojem „živá skulptúra“ použila v roku 2001 aj Zora Rusinová v štúdii o autorovi v katalógu výstavy Umenie akcie 1965 – 1989, SNG, Bratislava 2001.)
Bartuszova samostatná výstava ašpiruje na hodnotný príspevok do dnes stále diskutovanejšej témy súčasnej sochy a sochárstva, keď ako špecifický produkt tejto debaty vystupuje problém „sochy o soche“.
Lucia Gregorová
Juraj Bartusz (23. októbra 1933, Kamenín) študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej a na Akadémii výtvarných umení v Prahe, ktorú v roku 1961 absolvoval ako akademický sochár. V rokoch 1967 – 71 bol a po roku 1990 je členom Klubu konkretistov. Svojou tvorbou zasiahol do vývoja slovenského neokonštruktivistického sochárstva, ktorého rámce siahajú od 60. rokov 20. storočia aj do oblasti minimalizmu, takisto je však predstaviteľom konceptuálneho, akčného umenia a performance. Významná je Bartuszova pedagogická práca, od roku 1990 učil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v roku 1992 bol vymenovaný za profesora. Žije a pracuje v Košiciach, kde v súčasnosti pôsobí ako zakladajúci pedagóg na Fakulte umení na Technickej univerzite.
