Krízy koexistencií

Výstava s názvom Krízy koexistencií prezentuje staršiu tvorbu dvoch mladých slovenských fotografiek Pauli Malinowskej a Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi), ktorých fotografie sú na prvý pohľad odlišné avšak spája ich niekoľko kariérnych prienikov ale aj ideová zhoda. Sú súčasťou zoskupenia fotografiek a dizajnérok Päť & pól. V súčasnosti sa ich tvorba mierne odkláňa od fotografie a smeruje k video artu a tvorbe objektov. Ako naznačuje názov výstavy, ide o reakciu a poukázanie na súčasnú problematiku klimatickej krízy a s ňou veľmi úzko súvisiacu krízu environmentálnej migrácie. Hlavné ideové prepojenie ich prác môžeme nájsť v otázkach koexistencie na individuálnej aj spoločenskej úrovni a v hľadaní pôvodcu týchto otázok, ktoré sa implicitne nachádzajú v ich fotografických sériách. Dochádza teda k prepojeniu fotografických sérií Záhrada pozemských rozkoší (Paula Malinowska, 2020) a Tu sa môžu miešať jablká a hrušky (Kvet Nguyen, 2019).

Ideové gro vystavenej série fotografií Pauli Malinowskej je aktuálna problematika globálnej klimatickej núdze a autorkino vnímanie respektíve opis epochy antropocénu. Hlavný inšpiračný zdroj je pre ňu, ako naznačuje názov série, známy obraz od Hieronyma Boscha. Nejde však o vizuálnu stránku obrazu. Skôr upriamuje pozornosť na predefinovanie témy vyobrazenej na ústrednom panely oltára, zobrazujúcom nekončiace radovánky ľudstva, v súčasnom kontexte kríz ako environmentálnych, tak i sociálnych a politických. Fotografie metaforickým spôsobom rozprávajú o sebestrednosti Homo sapiens, spôsobených konzumným spôsobom života moderných spoločností a nekončiacom vykorisťovaní obmedzených zdrojov našej planéty v časoch, kedy človek ako druh čelí existenčnej kríze ako takej. Neženie práve posadnutosť vytváraním utopickej rajskej záhrady profitu na úkor sociálnych a ekonomických štandardov ľudstvo do záhuby?  Ďalšou ideovou rovinou je práca s ilúziami, ktoré náš druh vytvára. Nahrádzajú skutočný kontakt s prírodou, ktorú deštruujeme a odvracajú našu pozornosť od riešenia problémov. Odkazuje na rozličné prírodné imitácie a ľudskú potrebu obklopovať sa nimi.

Kvet Nguyen je slovenská autorka vietnamského pôvodu. Práve pôvod sa stal východiskovým bodom v jej fotografických prácach. Dotýka sa problematiky migrácie, hľadania svojej identity a diaspór. V sérií pracuje s tvorbou zátiší, ktoré vytvára kombináciou rôznych druhov zeleniny, ovocia a jedál. Takýmto spôsobom vytvára tzv. hybridy, odkazujúce na princíp freakebany. Ide o spôsob aranžovania kvetín, ktoré majú vytvárať farebne aj materiálovo nesúrodé kombinácie. Tieto hybridné formy na prvý pohľad nedokážeme jasne interpretačne uchopiť. Pomocou fotografií hovorí o hľadaní kultúrnej identity, jej subjektívnom prežívaní a vyrovnávaní sa s týmto problémom ale aj o asimilácií jej rodičov v neznámej krajine, ktorou bolo pre nich Slovensko. Hybridné zátišia teda hovoria príbeh splynutia odlišných svetov, ktoré sú jednotlivo všetkým známe ale ako celok tvoria niečo nepoznané a nové. Pomocou fotografovaných intímnych zátiší konfrontuje svoju vlastnú históriu a prepája ju s prítomnosťou. V nej splývajú už spomínané dva kultúrne svety – slovenský a vietnamský.

Migrácia a postmigrácia sa nedotýka len autorky samotnej ale aj miliónov ľudí po celom svete, ktorých k presunom prinútili rôzne vojnové konflikty, ekonomické krízy, strata obývateľnej pôdy následkom zhoršovania klimatických podmienok. Autorkám je blízke uvažovanie francúzskeho filozofa, antropológa, sociológa Bruna Latoura. Ten komentuje vo svojej knihe Zpátky na zem, že zvyšujúca sa teplota, sucho, erózia, povodne, znečistenie, boj o prírodné zdroje a všetky prírodné katastrofy spôsobujú „miznutie pôdy pod nohami“. Práve nevyhovujúce environmentálne podmienky často vedú k prirodzeným presunom pôvodného obyvateľstva, najmä v rámci vnútorných hraníc štátov avšak čoraz častejšie sú ľudia nútený k migrácií medzi krajinami. V priamej reakcii na to, narastá počet populistických, nacionalistických a neofašistických skupín, ktorých cieľom nie je spolupodieľať sa na riešení problémov ale uzavrieť sa pred nimi. Podobné stanovisko zástava väčšina svetových elít, ktoré sa rozhodli vytvoriť si svoje utópie a stav klimatickej núdze ignorujú. Bruno Latour nepovažuje uzatváranie svojich hraníc ako riešenie, pretože strata pôdy sa môže v najbližšej dobe týkať aj nás. Aj z nás sa môžu stať migranti hľadajúci kúsok pôdy. Za pôvodcu týchto na seba nadväzujúcich kríz autorky považujú nekontrolovateľnú globalizáciu. Latour jasne deklaruje, že jediným východiskom je návrat k zemi a uvedomiť si jej limity. Cieľom výstavy však nie je vyriešiť globálne problémy ale komentovať súčasný stav sveta a poukázať na krízy koexistencií, ktorých sme súčasťou.

Paula Malinowska (*1998) pochádza z Bratislavy a študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Momentálne je v piatom ročníku na Katedre Intermédií pod vedením Martina Piačka. V roku 2019 mala samostatnú výstavu v Bratislavskom Pakta Studio s názvom Awareness. Jej séria fotografií s názvom Utópia sa objavila v publikácií Døkument1, ktorý sa zameriava na dokumentárnu fotografiu po roku 2000. Ideové gro vystavenej série fotografií Pauli Malinowskej je aktuálna problematika globálnej klimatickej núdze a autorkino vnímanie respektíve opis epochy antropocénu.

Kvet Nguyen (*1995) pochádza z Nových Zámkov. Podobne ako Paula študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a je v diplomovom ročníku na Katedre fotografie a nových médií, ktorú vedie Olja Triaška Stefanović. V roku 2018 sa zúčastnila fotografickej súťaže SLOVAK PRESS PHOTO kde sa v kategórií Študenti a mladí fotografi do 25 rokov dostala medzi finalistov. Rok na to absolvovala Erazmus na škole Royal Academy of Arts v Haagu kde vznikla aj séria fotografií Tu sa môžu miešať jablká a hrušky. Kvet Nguyen je slovenská autorka vietnamského pôvodu. Práve pôvod sa stal východiskovým bodom v jej fotografických prácach. Dotýka sa problematiky migrácie, hľadania svojej identity a dia