Lethargy Blanket

Tvorba dvojice Julia Gryboś a Barbora Zentková sa dlhodobo rozvíja v intenciách udržateľnosti, ukotvenosti v skúmaní rôznych materiálnych rovín, recyklácie, up-cyklácie, návratu k tradičným textilným technikám a rukodielnosti. Patria k mladšej generácii umelkýň a umelcov, ktorí sa obracajú k tradičným remeselným, pôvodne neumeleckým technológiám a materiálom. Pracujú s textíliami získanými z druhej ruky, ktorých pôvodná funkcia už bola naplnená. Narábajú s farbenými pigmentami, so širokými pásmi gázy, s drapériami, na ktorých možno rozoznať rôzne otlačky. Tie sú záznamom časovosti, zachytávajú niečo, čo tam bolo, ale už nie je. Textílie sú aplikované priamo na stenu galérie, vytvárajúc akúsi mäkkú miestošpecifickú tapetu, do ktorej je výstavný priestor zavinutý. Autorky vťahujú jeho architektonické prvky do komplexnosti svojej inštalácie. V sústredenej práci nachádzajú ochranu, únik pred svetom presýteným vnemami, rýchlosťou, efektivitou.

Mnohé je v ich tvorbe len nepatrne naznačené, trochu poodhalené. Pracujú s dualitou absencie a prítomného okamihu, s rôznymi mierkami času pre telo a planétu. Ľudský činiteľ pôsobiaci na planétu je zastúpený nástennými reliéfmi vytvorenými vrstvením bavlny – pripomínajúc sedimenty hornín, planéty či rezy pôdy. Motív vrstvenia alebo sedimentov sa opakuje aj v objektoch pozostávajúcich z kovových konštrukcií oblých organických tvarov a vosku, kde vosk postupným tuhnutím vytvára jednotlivé vrstvy podobné stuhnutej láve, ktoré sú ozvenou vrstiev textílií v nástenných reliéfoch.

Pozorujúc prostredia Julie Gryboś a Barbory Zentkovej sa vynárajú úvahy o potrebe uvoľnenia sa, relaxácie, útulnosti, súladu či útočiska, ale aj o spriadaní priateľstiev a príjemných stretnutí. Dielo je počas vernisáže sprevádzané zvukovou intervenciou Jana Tomáša a Michala Ondričku.

Výstava je realizovaná v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave.