Mária Balážová, Blažej Baláž: POST-GEO-TEXT

Autori, titul výstavy: Mária Balážová, Blažej Baláž: Post-Geo-Text
Miesto konania: Galéria Slovenského Inštitútu Berlin, Zimmerstr. 27, 10969 Berlin
Kurátor: Vladimír Beskid
Vernisáž: 14. April 2011 /štvrtok/ o 18.00
Trvanie výstavy: 14. 4. 2011 - 30.05.2011 Mária Balážová : Hadia geometria 102 - Vzťahy 2, 2011, 80 x 120 cm, akryl na plátne Výstavný projekt Post-Geo-Text predstavuje dvojicu slovenských umelcov, ktorí na základe post-konceptuálnych východísk pracujú v oblasti geometrickej abstrakcie (Mária Balážová) a textu (Blažej Baláž). Mária Balážová (1956) sa v počiatočnom období po absolutóriu vysokej školy (1984) venuje v druhej polovici 80. rokov predovšetkým scénografickým a módnym návrhom, tvorbe objektov a kresieb. Od roku 1992 dôrazne zakotvila v médiu maľby s hadím motívom (Plynutie, 1992-93), ale až nasledujúci kľúčový cyklus plátien pod názvom Hadia geometria (od 1994 dodnes) znamená pre ňu bod obratu. Prináša razantné vykročenie k definovaniu vlastného jazyka geometrie, jeho etablovaniu v sémantických prevrstveniach. Ide o rozsiahly cyklus vyše sedemdesiatky diel, ktoré predstavujú plátna s čiernym štylizovaným telom kobry na sivom (od 1994) a neskôr na jasne červenom pozadí (od roku 1999).
Tu dochádza k zásadnej zmene nielen už spomínaného média, obrazového slovníka, ale celej koncepcie. Namiesto množstva prvkov na jednej obrazovej ploche, účinkuje jeden nosný znak v množstve nových skladieb a transformácií. Namiesto mnoho zvučnej kompozície, sústredenie na jeden tón, na jeden akord v nekonečnom slede variácií. Vzniká systematický vizuálny jednoslovný lexikón, ktorým sa pomenováva súčasný svet. Mária Balážová na jednej strane prináša zovretú architektúru obrazu a redukciu tvaru a na strane druhej otvára veľký komunikačný priestor pre postmodernú hru a kombinatoriku znakov a symbolov. Práve toto prekračovanie limitov geometrickej abstrakcie (od roku 2006), rozpracúvanie obohateného tvaroslovia a vkladanie nových obsahových rovín prináša figuratívne čítanie tvorby autorky (zabudnuté abecedy, pomníky, architektúry, genderové prvky a pod.).
V priebehu posledných dvoch desaťročí (1988-2007) slovenský umelec Blažej Baláž (1958) programovo a dlhodobo pracuje v oblasti post-konceptuálneho textu, čím prináša ojedinelý príspevok do práce s textom vo vizuálnej kultúre v stredoeurópskom prostredí. Popri grafike, maľbe, objektoch a inštaláciách, tvorí jazyk a jeho textové „vzorce“ dominantnú sféru jeho súčasného smerovania a výskumu. Písmeno, slovo, text a ich permutácie sa stávajú nutnou výtvarnou výbavou jeho obrazov. Absorbujúc konceptuálnu lekciu umenia Baláž uplatňuje predovšetkým analytické postupy, racionálne dekonštrukcie textových a obrazových štruktúr. Preferuje nemimetickú maľbu s redukciou znakových systémov a koncentrovanou výpoveďou. Tento sémantický výskum jazykových jednotiek a množín prináša so sebou neustále narážanie, tvrdý stret – so svetom, so spoločnosťou, s umením.
Baláž programovo rozpracúva neobrazový vizuálny modem, kde funguje napätie a prevod z obrazového na alfabetické kódovanie a opačne. Obraz už nie je budovaný ako tradičná figurálna scéna, obrazové javisko príbehu s priestorovou ilúziou. Maľba v tomto prípade sa stáva otvoreným poľom, stenou, na ktorý sa premieta textová štruktúra. Jeho analyticko-kritické spôsoby uvažovania prinášajú osobité uchopenie sveta cez uchopenie slova, metatextov a skúmania obrazových a textových znakových systémov. Slovo je jazykovou jednotkou, kódom informácie, konštatovaním, aj apelom. Ide predovšetkým o spojenia typu: IDEATH, 1992/93; DEMOCRAZY, 1991/92; POL-ETIKA, 1993; ARTHIVSTORY, 2003 ; OSTEUROPA, 2006-07; POSTHUMAN, 2006-07). Vrcholným momentom výskumu textu je rozsiahly cyklus prác pod názvom Treptomachia (od roku 2004), kde Blažej Baláž radí za sebou deväťpísmenové slová v štvorcovom rastri 3 x 3. V tomto prípade obraz rozbíja text - lineárnosť ukladania znakov, ich kodifikované reťazenie sa rozsypáva. Nahrádza ich viac smerná mozaika textových štruktúr, množstvo nových slov a čítaní (napr. WARTEZEIT, 2006-07 a množina možných slov: war, warte, art, teze, zeit, it).
Výstava Post-Geo-text je postavená ako osobitá šachová partia oslobodených znakov (Mária) a písmen (Blažej) a prináša nové možnosti v postmodernom výtvarnom uvažovaní, postavenom na jasnom vnútornom poriadku a koncepte a zároveň na mnohovrstevnom čítaní jednotlivých vzorcov a významov. Ukazuje dva rôzne prístupy, dve odlišné cesty reflektovania súčasnosti v širšom stredoeurópskom kontexte.

Mária Balážová, slovenská maliarka pracujúca v oblasti post geometrickej abstrakcie (Post-Geo). Narodená v roku 1956 v Trnave. 1978-84 štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 1998 sa stáva členkou medzinárodného Klubu konkretistov . 2004 – menovaná docentkou po habilitácii na VŠVU v Bratislave. Tvorí v oblasti: maľba, práce na papieri, kresba, grafika, objekt. Získala niekoľko ocenení za svoju tvorbu (Honorable Mention, Drawing 1990, Provo USA). Zastúpenie vo verejných zbierkach: Slovenská národná galéria Bratislava; Národní galerie Praha; Stredoslovenská galéria Banská Bystrica; Wannieck Gallery Brno; Galéria Jána Koniarka Trnava. Žije v Trnave, kde pôsobí na Trnavskej univerzite. www.bbalaz.sk

Blažej Baláž, slovenský autor pracujúci v oblasti neokonceptuálnych a post konceptuálnych stratégií. Narodený v roku 1958 v Nevoľnom. 1977-83 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1996 – menovaný docentom po habilitácii na VŠVU v Bratislave. Tvorí v oblasti: maľba, práce na papieri, akčné umenie, inštalácia, kresba, grafika, objekt. Zastúpenie vo verejných zbierkach: Slovenská národná galéria Bratislava; Národní galerie Praha; Východoslovenská galéria Košice; Fries Museum Leeuwarden; Muzeum Archidiecezjalne Katowice; Cremona Civic Museum; Galéria Jána Koniarka Trnava. Žije v Trnave, kde pôsobí na Trnavskej univerzite. www.bbalaz.sk