When the Ground Becomes Transparent je prednáškovo-performatívne dielo štruktúrované do troch vzájomne prepojených momentov: projekcie, prednášky/čítania a živej performatívnej intervencie. Dielo predstavuje umelecký výskum Eleny Mazzi zameraný na extraktivizmus, krajinu a mimoľudskú agentnosť v arktickom regióne, s osobitným dôrazom na Island, kde sa momentálne rokuje o obchodnej trase Polar Silk Road, a na Švédsko, kde prebiehajúce banské aktivity viedli k presídleniu celého mesta Kiruna.
Performancia sa začína projekciou videa, ktoré je aktuálne súčasťou výstavy Dohody o uznaní, po ktorej nasleduje autorské čítanie vytvárajúce premostenie k živej performancii. Táto druhá časť spája záznamy z termokamery, prekryté slovami a drobnými gestami, ktoré vychádzajú z rituálu vytvoreného v spolupráci so skupinou sámskych šamanov. Na mieste, kde viac než storočie stál hlavný kostol mesta, sa skupina obracala k zemi a pôde s otázkami o ich pocitoch vo vzťahu k tomu, ako ľudia konajú – ako pôdu využívajú a vyťažujú pre zisk, bez načúvania jej hlasu, ktorý hlasno kričí, aby sa už ďalej neťažila. Mesto Kiruna spolu s miestnou ťažobnou spoločnosťou totiž rozhodli o presídlení celého mesta, aby v blízkej budúcnosti umožnili ďalšiu ťažbu.
Ako záverečné gesto výstavy Dohody o uznaní sa táto performancia situuje do širšej kurátorskej reflexie aliancie, vlastníctva a reprezentácie. Rozvíja skúmanie foriem uznania, ktoré presahujú výlučne antropocentrické rámce, a zároveň ďalej otvára otázku krehkých aliancií, ktoré sú ešte možné.
