Samousnu

Akoby naše ruky mali vlastný jazyk, ktorým k nám prehovárajú. Okrem hovoreného prejavu komunikujú vlastnou rečou gest a menších posunkov. Výstava Samousnu, ktorej názov vychádza z bližšie nešpecifikovaného sna Nik Timkovej, upriamuje pozornosť diváka práve na motív ruky. Vystavené diela predstavujú nové aj staršie práce autorov a autorky a demonštrujú skutočnosť, že ruky sa v nich kontinuálne objavujú v rôznom spracovaní a kontexte.

Kým v raných obrazoch Jakuba Hoška vystupovali ruky ako odseknuté, často groteskne štylizované pazúry, v jeho najnovších dielach ich línie prekračujú okraj plátna a nadobúdajú až organické, kŕčovité podoby konárov či koreňov. Nápisy Dissolve (rozpúšťanie), Anger (hnev) a Losing Potential (strata potenciálu), spolu s motívom zošívaných záplat a jaziev, sú metaforou našej nedokonalej snahy vytvoriť zo zranení a trhlín aspoň čiastočnú celistvosť.

U Nik Timkovej podoba rúk odkazuje na veštecké praktiky a mnohoznačné gestá – môže sa stať rukavicou, nádobou alebo predimenzovaným priestorovým objektom, do ktorého je možné vstúpiť, či už fyzicky, alebo mentálne. Napríklad v podobe monumentálnej teplákovej ruky, ktorú môžeme vnímať ako metaforu komunikácie, ochrany aj zraniteľnosti. Vo svojich veľkoformátových textilných inštaláciách a mäkkých sochách (kde používa materiály ako džínsovina, menčester, batikované či priesvitné textílie) nadväzuje na princípy koláže, pričom jednotlivé časti zošíva a vrství podobne ako „fragmenty“ na ploche obrazu.

Výstava tak akcentuje napätie medzi náznakom zranenia a potenciálom obnovy. V spôsobe, akým motív ľudského gesta prepája Hoškove zošívané plátna a Timkovej textilné objekty, sa ruka stáva univerzálnym symbolom spojenia a manipulácie, ale aj symbolom pretínania materiálneho sveta s vnútornými, až magickými významami.

-
Jakub Hošek (*1979, Praha) študoval maliarsky ateliér na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Jeho tvorba je založená na konfrontácii plošnosti, ostrých línií a textových fragmentov, pričom kľúčovou technikou je „cut painting“, kde namiesto maľby používa ručne vyrezávané šablóny, ktoré vrstvia na plátno. Inšpiráciu čerpá z obalov albumov, komiksov, punku, pop-artu, newyorského street-artu 80. rokov a postinternetu. Jeho obrazy kombinujú abstraktné línie a surreálne stylizované postavy, často doplnené o textové úryvky, ktoré môžu pochádzať z piesní, filmov alebo kníh. Hošek je tiež kurátorom, DJ-om a grafickým dizajnérom. V rokoch 2005 a 2007 bol finalistom Ceny Jindřicha Chalupeckého. Jeho diela sú súčasťou zbierok v ČR aj v zahraničí.

Nik Timková (*1986, Košice) je slovenská multimediálna umelkyňa žijúca v Prahe. Študovala na Fakulte umení v Košiciach, Central Saint Martins v Londýne a Royal Institute of Art v Štokholme. Jej tvorba spája nové médiá, inštalácie, sochárske postupy a textil, pričom sa zameriava na dekonstrukciu odevu v umení. Vytvára textilné objekty a digitálne koláže, ktoré kombinujú popkultúru, esoteriku a goth estetiky. Od roku 2015 spolupracuje v kolektíve Björnsonova, ktorý sa venuje feministickým a ekofeministickým témam. Jej diela zahŕňajú performancie a rituály, ktoré otvárajú priestor pre spoločnú imagináciu a protest. V roku 2017 bola finalistkou Ceny Oskara Čepana.