Neznámy |
UHOL POHĽADU
kurátor výstavy
20.07.2006 - 20.08.2006
Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Titul výstavy: UHOL POHĽADU
Autorky projektu: Mária Čorejová, Michaela Rázusová Nociarová
Sprievodný projekt: Dušan Barok
Architektonické riešenie: Ľubomír Nosko
Kurátorka: Ivana Moncoľová
Miesto konania: Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Vernisáž: 20. júla 2006 o 18:00, Synagóga – centrum súčasného umenia
Trvanie výstavy: 20. 7. – 20. 8. 2006 Námet výstavného projektu UHOL POHĽADU vznikol koncom augusta 2005. Po prvom stretnutí autoriek projektu s kurátorkou sa jeho idea naďalej rozvíjala do dnešnej podoby. Obe autorky sa v námete projektu zhodli, že sa chcú na životné situácie ženy pozrieť z rôznych uhlov a chceli by, aby ich tak vnímal aj divák výstavy. Výstavný projekt je inštaláciou in-situ pripravenou pre priestory pôvodnej synagógy, dnes výstavného priestoru Galérie Jána Koniarka. Obe autorky sa do určitej miery rozhodli na téme vlastnej inštalácie a maľby: reagovať na svoje vlastné osobné situácie a zažité životné obdobia.
Uhol pohľadu Márie Čorejovej
Mária Čorejová ponúka v svojej in-situ inštalácii uhol pohľadu na rodinu a na ženu v nej a na spolužitie žien. Historickú maľbu od Leonarda da Vinciho s ikonografickým námetom Anny Samotretej rozložila na vyše 500 pixlov digitálnej reprodukcie tohto obrazu. Každý pixel je samotným obrazom. Ich vzájomným skladaním na niekoľkých rovinách a zavesením v priestore vzniká niekoľko rámov zložených z týchto obrazov jednotlivých digitálnych pixlov. K zloženiu celého obrazu v oku diváka sa dá dosiahnuť iba z jedného bodu v priestore synagógy. K realizácii in-situ inštalácie výrazne prispelo architektonické riešenie Ľubomíra Noska.
Uhol pohľadu Michaely Rázusovej Nociarovej
Michaela Rázusová Nociarová pracuje na maľbe, ktorá je umiestnená na galérii synagógy v štvorcovom priestore nad vstupom (nartexom). Celá maľba (pravdepodobne v kombinácii s kresbou) je na celej podlahe miestnosti o veľkosti 25 m². (Diváci budú môcť po maľbe chodiť).Maľba predstavuje autorkinu izbu a jej pohľad na ňu v určitú presnú hodinu. Jej pohľad je situovaný z miesta, z ktorého počas 13.tich mesiacov kojila svoje prvé dieťa. Materstvo ako priestor na manifestáciu intimity je pre autorku spojený s jej subjektom/jektivitou, ale zároveň je pre ňu prirodzený ako samotné dýchanie. Michaela Rázusová Nociarová si vybrala priestor hornej ženskej galérie ako miesto, ktoré bolo v synagógach alebo v niektorých kresťanských kostoloch, určené pre ženy s deťmi. Autorka takisto ako jej kolegyňa vytvára pre diváka svoj uhol pohľadu a otvára rovinu narativity viazanú na priestor – v tomto prípade na maľbu ilúzie priestoru.
Uhol pohľadu kurátorky Ivany Moncoľovej
Sémantická rovina projektu je založená na sociálnych vzťahoch a priestor je v tomto prípade určený pre manifestáciu intimity: materstva, partnerstva, ženstva/mužstva, priateľstva. Legitimita rodových štúdií ako ustálenej súčasti nových dejín umenia, respektíve dejín umenia ako súčasti vizuality, sa stala v produkcii slovenských diel prelomová éra po roku 2000.
Obe autorky už dávno vo svojej spolupráci manifestujú spoločné priateľstvo ako prvok hodný výtvarnej tvorby (doterajšie projekty Spoločná hladina). Ich vytrvalá spolupráca preto naznačuje možnosť rozvoja výtvarného vzťahu a zároveň možného obohatenia diváka. V intenciách priateľstva začínali vo svojej tvorbe Mária Čorejová spolu s Michaelou Rázusovu Nociarovou: spolupodieľali na na svojej diplomovej práci s názvom From my reality to your picture/ Od mojej reality k tvojmu obrazu (2000). Priateľstvo a deklarácia zdvojeného subjektu pokračuje aj v projekte Common Level 3 / Spoločná hladina 3 (2002, loop). Mária Čorejová si vybrala na prehodnotenie ikonografické – vývojom ustálené zobrazenie „Anna Samotretia“, ktoré je založené na vzťahu Sv. Anny – matky Panny Márie, so samotnou Máriou ako mladou matkou a dieťaťom Ježišom. Sémantická rovina pôvodnej vzťahovej narativity výjavu sa v projekte – maľbe Márie Čorejovej posúva do rodových štúdií súčasnej vizuality. Čorejovej nejde o tzv. „reprezentáciu“ / zobrazenie žien ako objektu, ale o zosúladenie subjektu autorky s námetom. Čorejovej práca so subjektom a s rozptýleným subjektom je známa a pokroková najmä v jej projekte Spoločná hladina 4. V zobrazení „Anny Samotretej“ neide o pasivitu subjektu, ale o mobilitu subjektu a objektu, ktorú chce dosiahnuť formálnou stránkou roztrieštenej digitálnej tlače. V prehodnotení samotného ikonografického vývoja je zahrnutá aj kritika karteziánskeho modelu myslenia, ktoré potláčalo plochu styku medzi vlastným „ja“ a svetom. Je kritikou a prehodnotením karteziánskeho pojmu netelesného, nezaujatého, vládnuceho subjektu, ktorý mal hlboké dôsledky pre umelecko-historický diskurz, v ktorom bol preložený do viery v božsky inšpirovaného tvorcu alebo interpreta umenia.
A tak autorka/subjekt bude diktovať divákovi čitateľnosť z jedného bodu, ktorý bude zároveň autorský uhol pohľadu.
Styčnou plochou oboch projektov je subjekt / ja / telesné ja, v prípade maľby Michalely Rázusovej Nociarovej ide o absentujúce telo v iliuzívnej maľbe priestoru – vlastnej izby.
Sprievodný uhol pohľadu Dušana Baroka
Dušan Barok je autorom webových stránok a net.artových projektov. Pre spoločný výstavný projekt Uhol pohľadu pripravil softvérovú inštaláciu pracujúcu s textami, ktoré boli pre priestor Synagógy – centra súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v jeho histórii napísané. Ide o texty kurátorské a populárno-náučné, a aj zároveň o texty, ktoré boli publikované v tlači a v odborných prácach o oboch autorkách – o Márii Čorejovej a o Michaele Rázusovej Nociarovej. Počítač so softvérom, ktorého databáza obsahuje spomínané texty, náhodne generuje nové kurátorské texty, ktoré mixuje do náhodných textových mustier, ktoré následne vytlačí.
Ivana Moncoľová
Ďakujeme:
Mária Rišková, Marián Lukačka, Karmen Koutná, Matej Rázus, Emília Moncoľová, rodina Nociarová, rodina Čorejová, Vlado Beskid, Katarína Balážiková, Jana Geržová, Zora Rusinová, Saša Gojdičová, Slávo Krekovič, pracovníčkam Galérie Jána Koniarka
Projekt finančne podporili:
Trnavský samosprávny kraj, Galéria Jána Koniarka, o.z. NADA, Ministerstvo kultúry SR, Vydavateľstvo Tympanon, Bittner s.r.o., 13 kubíkov, MOD Vlčkovce
Mediálna podpora:
Profil súčasného výtvarného umenia, Dart, Nota Bene
Autorky projektu: Mária Čorejová, Michaela Rázusová Nociarová
Sprievodný projekt: Dušan Barok
Architektonické riešenie: Ľubomír Nosko
Kurátorka: Ivana Moncoľová
Miesto konania: Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Vernisáž: 20. júla 2006 o 18:00, Synagóga – centrum súčasného umenia
Trvanie výstavy: 20. 7. – 20. 8. 2006 Námet výstavného projektu UHOL POHĽADU vznikol koncom augusta 2005. Po prvom stretnutí autoriek projektu s kurátorkou sa jeho idea naďalej rozvíjala do dnešnej podoby. Obe autorky sa v námete projektu zhodli, že sa chcú na životné situácie ženy pozrieť z rôznych uhlov a chceli by, aby ich tak vnímal aj divák výstavy. Výstavný projekt je inštaláciou in-situ pripravenou pre priestory pôvodnej synagógy, dnes výstavného priestoru Galérie Jána Koniarka. Obe autorky sa do určitej miery rozhodli na téme vlastnej inštalácie a maľby: reagovať na svoje vlastné osobné situácie a zažité životné obdobia.
Uhol pohľadu Márie Čorejovej
Mária Čorejová ponúka v svojej in-situ inštalácii uhol pohľadu na rodinu a na ženu v nej a na spolužitie žien. Historickú maľbu od Leonarda da Vinciho s ikonografickým námetom Anny Samotretej rozložila na vyše 500 pixlov digitálnej reprodukcie tohto obrazu. Každý pixel je samotným obrazom. Ich vzájomným skladaním na niekoľkých rovinách a zavesením v priestore vzniká niekoľko rámov zložených z týchto obrazov jednotlivých digitálnych pixlov. K zloženiu celého obrazu v oku diváka sa dá dosiahnuť iba z jedného bodu v priestore synagógy. K realizácii in-situ inštalácie výrazne prispelo architektonické riešenie Ľubomíra Noska.
Uhol pohľadu Michaely Rázusovej Nociarovej Michaela Rázusová Nociarová pracuje na maľbe, ktorá je umiestnená na galérii synagógy v štvorcovom priestore nad vstupom (nartexom). Celá maľba (pravdepodobne v kombinácii s kresbou) je na celej podlahe miestnosti o veľkosti 25 m². (Diváci budú môcť po maľbe chodiť).Maľba predstavuje autorkinu izbu a jej pohľad na ňu v určitú presnú hodinu. Jej pohľad je situovaný z miesta, z ktorého počas 13.tich mesiacov kojila svoje prvé dieťa. Materstvo ako priestor na manifestáciu intimity je pre autorku spojený s jej subjektom/jektivitou, ale zároveň je pre ňu prirodzený ako samotné dýchanie. Michaela Rázusová Nociarová si vybrala priestor hornej ženskej galérie ako miesto, ktoré bolo v synagógach alebo v niektorých kresťanských kostoloch, určené pre ženy s deťmi. Autorka takisto ako jej kolegyňa vytvára pre diváka svoj uhol pohľadu a otvára rovinu narativity viazanú na priestor – v tomto prípade na maľbu ilúzie priestoru.
Uhol pohľadu kurátorky Ivany Moncoľovej
Sémantická rovina projektu je založená na sociálnych vzťahoch a priestor je v tomto prípade určený pre manifestáciu intimity: materstva, partnerstva, ženstva/mužstva, priateľstva. Legitimita rodových štúdií ako ustálenej súčasti nových dejín umenia, respektíve dejín umenia ako súčasti vizuality, sa stala v produkcii slovenských diel prelomová éra po roku 2000.
Obe autorky už dávno vo svojej spolupráci manifestujú spoločné priateľstvo ako prvok hodný výtvarnej tvorby (doterajšie projekty Spoločná hladina). Ich vytrvalá spolupráca preto naznačuje možnosť rozvoja výtvarného vzťahu a zároveň možného obohatenia diváka. V intenciách priateľstva začínali vo svojej tvorbe Mária Čorejová spolu s Michaelou Rázusovu Nociarovou: spolupodieľali na na svojej diplomovej práci s názvom From my reality to your picture/ Od mojej reality k tvojmu obrazu (2000). Priateľstvo a deklarácia zdvojeného subjektu pokračuje aj v projekte Common Level 3 / Spoločná hladina 3 (2002, loop). Mária Čorejová si vybrala na prehodnotenie ikonografické – vývojom ustálené zobrazenie „Anna Samotretia“, ktoré je založené na vzťahu Sv. Anny – matky Panny Márie, so samotnou Máriou ako mladou matkou a dieťaťom Ježišom. Sémantická rovina pôvodnej vzťahovej narativity výjavu sa v projekte – maľbe Márie Čorejovej posúva do rodových štúdií súčasnej vizuality. Čorejovej nejde o tzv. „reprezentáciu“ / zobrazenie žien ako objektu, ale o zosúladenie subjektu autorky s námetom. Čorejovej práca so subjektom a s rozptýleným subjektom je známa a pokroková najmä v jej projekte Spoločná hladina 4. V zobrazení „Anny Samotretej“ neide o pasivitu subjektu, ale o mobilitu subjektu a objektu, ktorú chce dosiahnuť formálnou stránkou roztrieštenej digitálnej tlače. V prehodnotení samotného ikonografického vývoja je zahrnutá aj kritika karteziánskeho modelu myslenia, ktoré potláčalo plochu styku medzi vlastným „ja“ a svetom. Je kritikou a prehodnotením karteziánskeho pojmu netelesného, nezaujatého, vládnuceho subjektu, ktorý mal hlboké dôsledky pre umelecko-historický diskurz, v ktorom bol preložený do viery v božsky inšpirovaného tvorcu alebo interpreta umenia.
A tak autorka/subjekt bude diktovať divákovi čitateľnosť z jedného bodu, ktorý bude zároveň autorský uhol pohľadu.
Styčnou plochou oboch projektov je subjekt / ja / telesné ja, v prípade maľby Michalely Rázusovej Nociarovej ide o absentujúce telo v iliuzívnej maľbe priestoru – vlastnej izby.
Sprievodný uhol pohľadu Dušana Baroka
Dušan Barok je autorom webových stránok a net.artových projektov. Pre spoločný výstavný projekt Uhol pohľadu pripravil softvérovú inštaláciu pracujúcu s textami, ktoré boli pre priestor Synagógy – centra súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v jeho histórii napísané. Ide o texty kurátorské a populárno-náučné, a aj zároveň o texty, ktoré boli publikované v tlači a v odborných prácach o oboch autorkách – o Márii Čorejovej a o Michaele Rázusovej Nociarovej. Počítač so softvérom, ktorého databáza obsahuje spomínané texty, náhodne generuje nové kurátorské texty, ktoré mixuje do náhodných textových mustier, ktoré následne vytlačí.
Ivana Moncoľová
Ďakujeme:
Mária Rišková, Marián Lukačka, Karmen Koutná, Matej Rázus, Emília Moncoľová, rodina Nociarová, rodina Čorejová, Vlado Beskid, Katarína Balážiková, Jana Geržová, Zora Rusinová, Saša Gojdičová, Slávo Krekovič, pracovníčkam Galérie Jána Koniarka
Projekt finančne podporili:
Trnavský samosprávny kraj, Galéria Jána Koniarka, o.z. NADA, Ministerstvo kultúry SR, Vydavateľstvo Tympanon, Bittner s.r.o., 13 kubíkov, MOD Vlčkovce
Mediálna podpora:
Profil súčasného výtvarného umenia, Dart, Nota Bene
