Galéria Jána Koniarka v Trnave, Synagóga – Centrum súčasného umenia, Halenárska 2, Trnava
Emília Rigová študovala sochárstvo, ale výraznejšie sa presadila v multimediálnych rámcoch súčasného umenia. Dnes sa už celkom fluidne pohybuje medzi médiami, zapája charakteristickú autorskú performanciu, ktorú dokumentuje a následne inscenuje v nových súvislostiach. Jej výstavy a diela sú spravidla viacvrstvové, odrážajú sa od osobnej identity autorky ako ženy, Rómky, feministky, vzdelanej intelektuálky a aktivistky, a gradujú často v oblasti dejín, kolektívnej pamäte a osobitne archeológie rómskej kultúry.
Tento rámec či trajektória platí aj pre jej samostatnú výstavu v Synagóge – Centre súčasného umenia. V kolekcii rozmerných video projekcií pod názvom Untitled, ktoré tu budú mať svoju výstavnú premiéru, autorka sofistikovane kóduje odkazy spojené s tematikou rómskeho holokaustu. Tento fatálny fenomén traumy minulého storočia je ešte aj dnes v kultúrnom povedomí pomerne málo známy a dalo by sa povedať – marginalizovaný. Priestorová inštalácia video projekcií prevažne na báze autorskej performancie, ale aj foto-objektu, v synagóge naliehavo sprítomňuje jeho odkaz.
Emília Rigová (*1980, Trnava) je vizuálna umelkyňa a aktuálne aj vedecko-výskumná pracovníčka na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Tu absolvovala svoje štúdium v odbore sochárstvo a v roku 2011 získala doktorský titul pod vedením Juraja Saparu. Medzi jej samostatné výstavy patria Nane Oda Lavutaris / Who will play for me? (mumok, Viedeň, 2022), One doesn’t Stir without the Other (23rd Triennale Milano, 2022), Čohani z Koni Ajlend. Podľa Bári Raklóri (Kunsthalle Bratislava, 2020).
- - -
Nina Vrbanová (*1986, Bojnice) je kurátorka a kritička súčasného vizuálneho umenia. Študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na Karlovej Univerzite v Prahe. Doktorandské štúdium absolvovala v rokoch 2010 – 2016 v odbore estetika. Ako kurátorka pripravila množstvo výstav na Slovensku a v zahraničí (výber: 2016 / Ilona Németh: Eastern Sugar, 2018 / Emília Rigová: Čohani z Koni Ajlend. Podľa Bári Raklóri, 2020 / Szilárd Cseke, Stano Masár: Udržateľná empatia, 2022).
Hlavným partnerom projektu je Collective.