Valley Consilly

Čo by si asi pomyslel Štefánik o tom, že chce niekto naučiť sociálne vylúčené skupiny pracovať s najnovšími technológiami súčasnosti? Myslím, že by ho nadšením rozbolel žalúdok už z toho, že existuje napríklad virtuálna realita, v ktorej by mohol všetky svoje utópie naplniť bez problému spoločenského nepochopenia a nedostatku finančných zdrojov, ale tiež z toho, ako sa z virtuálnej reality potom v umeleckom programe tvorcu 21. storočia dokáže stať „realita reálna“.

Adam Novota vo virtuálnom environmente Valley Consilly dokazuje, že veľkým utopistickým myšlienkam chýba najmä možnosť odvážne a sebaisto na nich pracovať aj napriek ich zdanlivým rámcom neuskutočniteľnosti. Na to aby začal s budovaním vlastného scenáru utópie zvolil „iluzórne nemiesto“ virtuálneho priestoru, v ktorom je všetko možné. Prekrútením názvu technologického a inovatívneho centra v Silicon Valley ukazuje, že spoločensky progresívne vízie často začínajú na úplne iných bázach, aké spoločnosť považuje pre pokrok za kľúčové. Preto aby diváka do rozhrania svojho utopického modelu vtiahol vytvára simulakrálne prostredie virtuálnej reality, kde sa kľúčom pre jeho čítanie stáva Milan Rastislav Štefánik. Ten sám bol utopistom, ktorému bol kontakt s väčšinovou spoločenskou realitou pravdepodobne celkom cudzí. Nie je v tomto prípade len akýmsi motivátorom, ale aj modelovým prípadom, preukazujúcim dôležitosť elementu presvedčenia jedincov v prostredí utópií. Jedincov, ktorí sú schopní v myšlienkach prekračovať spoločenské predstavy a navrhovať nové modely, približujúce sa potrebám spoločnosti budúcnosti. Význam jedincov potom v jeho práci prestupuje do komunít a v tých sa začína meniť utópia z myšlienky na skutočnosť, čím zároveň zaniká, respektíve sa transformuje na prítomnosť. Práve s prienikmi niekde na pomedzí utópie a prítomnosti operuje inštalácia Valley Consilly, kombinujúca oba svety utopického modelu. Krajnej, problematickej a znepokojujúcej súčasnosti v pomaly ustupujúcom kontraste budúcnosti „lepších zajtrajškov“. V nich sa komunita aktivuje a aj vylúčené skupiny sa odrazu stávajú prítomnými v divadle sveta.

Adrián Kobetič

Mgr. art. Adam Novota (*1984, Bratislava) vyštudoval Katedru intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde je v súčasnosti aj doktorandom pod vedením doc. Mgr. art. Martina Piačeka, ArtD. V roku 2018 bol finalistom Ceny Oskára Čepana. Vo svojej práci sa venuje témam z oblasti sociálne angažovaného umenia a skúmaniu súčasných utopických tendencii a ich hraníc na úrovni každodennej reality. Žije a tvorí v Trnave.