Vlasta Žáková: Nostalgie zajtrajších rán

Výstava v Synagóge – Centre súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v Trnave predstavuje Vlastu Žákovú (1981) – výraznú postavu slovenskej scény v osobitej experimentálnej práci s textilným materiálom, od ručnej niťokresby a látkových kolážových krajín, cez mäkké skulptúry až po žakárové digitálne vzory a ich intermediálne presahy (smerom k odevnému dizajnu, maskám, fotografii a performance). Jej retrospektívna prezentácia ukazuje jednak jej cestu textilným svetom umenia za posledné desaťročie (2010 – 2020), jednak potvrdzuje jej ojedinelú charakteristickú polohu v kombinácií molitanu, látok, stužiek a nití (potvrdené aj jej stredoškolským štúdiom odevného dizajnu na svidníckej priemyselnej škole).

Prvotne nepokojné textilné krajiny s rozličnými povrchmi a textúrami s často všívanou sivou kvetenou „mŕtvej lúky v čiernom lese“ (Odraz vnemu, 2007; Bezpečie smútku, 2010) striedala silná línia nekonečných tancov, osláv a bujarých večierkov mladistvých (rozsiahly cyklus Párty, od 2006). Postupne pribudli mäkké textilné plastiky takmer v životnej veľkosti, zobrazujúce ľudí po veľkej párty zatlačených do kúta svojej osamelosti – postavy sediace, ležiace, plačúce, ktoré „keď sa zdvihnú a pôjdu domov“ (Plačúca, Fajčiaca; obe 2010). Toto vykročenie do priestoru, vstup do 3D sveta prinieslo autorke aj posun k vytváraniu oživených figurálnych prostredí, k pohybu a performance. To všetko osvetlené UV svetlom prináša ultrafialový svet, ktorý vysáva bielu a vytvára alternatívny imaginárny svet (Vševidiaca, 2012; The Crowd, 2013). Najmä spolupráca s mladými fotografmi modeluje nového „kríženca“ médií s inscenovanou podobou výsledného diela – podmanivé ručné textilné práce a ich filtrovanie technickým aparátom (fotografie, odevy, masky). Tu sa zjavujú záhadné bytosti noci „čierne labute“ – každodenní čarodejníci nás s trochou teatrálnosti uvádzajú do bezpečného prístavu smútku, nostalgie a možno aj do sveta teroru hororu (Sisters of Mercy, 2014; Adam, Adam a jablko, 2015; V stromoch, 2018). Práve v kombinácií introvertných mäkkých plastík a tajomných textilných reliéfov vzniká u Vlasty Žákovej podivná melancholická atmosféra prísľubov zajtrajších rán aj otvorenia staronových rán…

Vladimír Beskid

Vlasta ŽÁKOVÁ, nar. 1981 v Rožňave, žije a tvorí v Bratislave a v obci Malá Lúč. Štúdiá: 2000 – 2006 na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení TU v Košiciach a na VŠVU Bratislava (2013 – 17, ArtD.). Ocenenia: 2008 a 2010 – finalistka Ceny 333, NG Praha; 2009 – Cena poroty, bienále Skúter II GJK Trnava. V roku 2013 absolvovala rezidenčný pobyt v Red Gallery v Londýne s následnou výstavou. Samostatné výstavy (výber): 2018 – Zošité dievča, Mestská galéria Levoča; 2017 – Uletela biela srna, Ateliér XIII Bratislava; 2017 – Coppy Error, Múzeum Vojtecha Löfflera Košice; 2017 – Sladká temnota, Galéria Schemnitz Banská Štiavnica; 2016 – Tiene raja, GMB Bratislava; Z kolektívnych výstav: 2018 – Maľbou vanie, sochou mrazí, GUS Sp. Nová Ves; 2017 – Ko-shické metro, Galéria Emila Fillu Ústí nad Labem; viac informácií na: www.vlastazakova.cOdozva v médiách: