Neznámy |
Výtvarník Oskár Čepan
kurátor výstavy
09.12.2005 - 29.01.2006
Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Autor, titul výstavy: Výtvarník Oskár Čepan
Miesto konania: Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Kurátori: Barbara Bodorová, Jiří Valoch
Otvorenie výstavy: vo štvrtok 8. decembra 2005 o 18.30 hod.
Trvanie výstavy: 9.12.2005 – 29.1.2006
Sprievodné podujatie pri príležitosti nedožitých 80. narodenín Oskára Čepana organizuje galéria konferenciu Osobnosť Oskára Čepana v Stálej expozícii sochárskeho diela Jána Koniarka, Galéria Jána Koniarka, Zelený kríček 3, Trnava vo štvrtok 8. decembra 2005, 9.00 – 17.00 hod. Oskár Čepan, 1963
Významného literárneho teoretika a historika Oskára Čepana (1925 Cífer – 1992 Bratislava) poznáme ako jedného z kľúčových predstaviteľov generácie, ktorá významne pozmenila podobu kultúrneho a výtvarného života na Slovensku. Predovšetkým v období 60. rokov sa sám stal zástancom dnes významného bratislavského výtvarného hnutia Konfrontácie, opierajúceho sa o francúzsku štrukturálnu abstrakciu. V tomto období nám v statiach o výtvarnom umení sprostredkoval závažné myšlienky hlavných predstaviteľov predovšetkým ruskej výtvarnej avantgardy – Kazimíra Maleviča, Vladimíra Tatlina, Vasilija Kandinského, Sergeja Šaršúna. Po nástupe politickej normalizácie v 70. rokoch bolo Oskárovi Čepanovi znemožnené vydať niekoľko závažných monografií o menovaných autoroch (antológia textov Tatlinova iniciatíva, monografia o Mariánovi Čunderlíkovi Od človeka na prah univerza a o Rudolfovi Filovi – Maliar medzi Erosom a Thanatosom; Literárne bagately).
Dnes sa meno Oskára Čepana v oblasti výtvarnej kultúry zväčša spája s každoročným odovzdávaním Ceny Oskára Čepana, ktorá je alternatívou českej Ceny Jindřicha Chalupeckého a ktorá sa udeľuje za tvorbu mladým nadaným výtvarníkom.
V knihe reflexií Juraja Mojžiša Znepokojené múzy – sedem pristavení pri štúdiách Oskára Čepana sa po prvýkrát objavili Čepanove kresby, ktoré si všimol Jiří Valoch, zaoberajúci sa objavovaním neznámych slovenských a českých výtvarníkov. Preto cieľom výstavy Výtvarník Oskár Čepan v koncepcii kurátorov Barbary Bodorovej (koláže Oskára Čepana) a Jiřího Valocha (abstraktná geometria) je predstaviť osobnosť Oskára Čepana v rovine, ktorú doposiaľ nepozná ani širšia odborná verejnosť – ako výtvarníka, predovšetkým ako tvorcu koláží a geometrickej abstrakcie.
Už v rozmedzí rokov 1944 – 1946 Čepan systematicky tvoril koláže surrealistického charakteru, vyznačujúce sa štýlovou jednotnosťou a monochrómnou ponurou farebnosťou, vystihujúcou dobový pocit vojnového ohrozenia. V študentských časoch sa Oskár Čepan konfrontoval so súdobými intelektuálnymi tendenciami, najmä s odkazom slovenského nadrealizmu, ktorého básne svojim významotvorným obsahom nemohol nechať bez povšimnutia.
Začiatkom 50. rokov začal Oskár Čepan hľadať možnosti výtvarnej výpovede v odlišnom – geometrickom výtvarnom jazyku. Už z roku 1941 pochádza prvá dochovaná kresba takéhoto charakteru. Treba zdôrazniť, že si vtedy vzhľadom na dobovú situáciu nikto z výtvarníkov netrúfol prezentovať na našej výtvarnej scéne umenie tohto druhu.
V roku 1960 začal Oskár Čepan v sériách kresieb v denníkoch a v skicároch cielene rozvíjať oblasť geometrickej tvorby, ktorú previedol do akvarelu, neskôr i do malieb na plátne, z ktorých väčšinu zničil – úplne rezignoval na verejnú prezentáciu. „Dnes vidíme, že dobou vzniku a predovšetkým autonómnou kvalitou vytvoril v tejto komornej podobe Oskár Čepan dielo, ktoré dobre korešponduje s najaktuálnejšími tendenciami 60. rokov... Vďaka sústavnosti, s ktorou výtvarne pracoval, a to na dobovo aktuálnej problematike a v prekvapivej originalite a kvalite, od začiatku 40. rokov do konca rokov šesťdesiatych, si zaslúži, aby bol v našom kultúrnom kontexte vnímaný ako výtvarník. Naviac – ako výtvarník obohacujúci o ďalší rozmer sféru československého geometrického umenia“ (Jiří Valoch – text v katalógu Výtvarník Oskár Čepan, GJK 2005).
Technika koláže sa stala jednou z najdôslednejšie rozvíjaných oblastí Čepanovej výtvarnej tvorby, ktorá napokon v 80. rokoch vyústila do série obrazov predovšetkým s literárnou témou, korešpondujúcou s jeho samotnou literárno-teoreticko-historickou prácou (koláže s námetom Baudelaira, Rimbauda, ale i Dona Quijota či Casanovu zo 40. rokov, v 80. rokoch i slovenské námety ako Timrava, Švantner alebo Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Mataj či Jánošík. Zjavila sa téma literárnej histórie – ide o skupinové portréty predstaviteľov rôznych literárnych období (Osvietenskí klasicisti – Bernolákovci; Symbolisti – Slovenská moderna; Nadrealisti; Romantici Štúrovci a mesianisti a pod.), ktoré „na rozdiel od literatúry nie sú portrétmi mien, ale tvárí a v tomto zmysle tak trochu aj tajničkami: sú napokon aj Čepanovou metaforou slovenskej literatúry“ (Peter Zajac – text v katalógu Výtvarník Oskár Čepan, GJK 2005). Text: Barbara Bodorová V deň vernisáže sa uskutoční konferencia s cieľom predstaviť tvorivú osobnosť Oskára Čepana v celej šírke – ako literárneho a výtvarného teoretika a kritika, pedagóga, scénografa, amatérskeho archeológa a napokon aj ako výtvarníka, preto v tento deň galériu navštívi manželka Nadežda Čepanová, priatelia, kolegovia, príp. žiaci Oskára Čepana – Ladislav Čavojský, Rudolf Fila, Anna Fischerová, Milan Hamada, Jozef Mihalkovič, Marcela Mikulová, Juraj Mojžiš, Mahulena Nešlehová, Ľubica Somolayová, Jiří Valoch, Karel Valoch, Peter Zajac; ale i mladí výtvarní teoretici Barbara Bodorová, Silvia Čúzyová, Daniel Grúň, Sabina Jankovičová, aby si na konferencii pripomenuli a obnovili intelektuálny odkaz tejto všestrannej osobnosti.
Pri príležitosti konania sa výstavy vydáva Galéria Jána Koniarka (s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Mesta Trnava) katalóg Výtvarník Oskár Čepan s textami Viery Jančekovej Levitt (úvod), Barbary Bodorovej (Človek a univerzum - Koláže z obdobia 40. rokov), Jiřího Valocha (Tajemství Oskára Čepana) a Petra Zajaca (Literárne koláže Oskára Čepana).
Miesto konania: Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava
Kurátori: Barbara Bodorová, Jiří Valoch
Otvorenie výstavy: vo štvrtok 8. decembra 2005 o 18.30 hod.
Trvanie výstavy: 9.12.2005 – 29.1.2006
Sprievodné podujatie pri príležitosti nedožitých 80. narodenín Oskára Čepana organizuje galéria konferenciu Osobnosť Oskára Čepana v Stálej expozícii sochárskeho diela Jána Koniarka, Galéria Jána Koniarka, Zelený kríček 3, Trnava vo štvrtok 8. decembra 2005, 9.00 – 17.00 hod. Oskár Čepan, 1963
Významného literárneho teoretika a historika Oskára Čepana (1925 Cífer – 1992 Bratislava) poznáme ako jedného z kľúčových predstaviteľov generácie, ktorá významne pozmenila podobu kultúrneho a výtvarného života na Slovensku. Predovšetkým v období 60. rokov sa sám stal zástancom dnes významného bratislavského výtvarného hnutia Konfrontácie, opierajúceho sa o francúzsku štrukturálnu abstrakciu. V tomto období nám v statiach o výtvarnom umení sprostredkoval závažné myšlienky hlavných predstaviteľov predovšetkým ruskej výtvarnej avantgardy – Kazimíra Maleviča, Vladimíra Tatlina, Vasilija Kandinského, Sergeja Šaršúna. Po nástupe politickej normalizácie v 70. rokoch bolo Oskárovi Čepanovi znemožnené vydať niekoľko závažných monografií o menovaných autoroch (antológia textov Tatlinova iniciatíva, monografia o Mariánovi Čunderlíkovi Od človeka na prah univerza a o Rudolfovi Filovi – Maliar medzi Erosom a Thanatosom; Literárne bagately).
Dnes sa meno Oskára Čepana v oblasti výtvarnej kultúry zväčša spája s každoročným odovzdávaním Ceny Oskára Čepana, ktorá je alternatívou českej Ceny Jindřicha Chalupeckého a ktorá sa udeľuje za tvorbu mladým nadaným výtvarníkom.
V knihe reflexií Juraja Mojžiša Znepokojené múzy – sedem pristavení pri štúdiách Oskára Čepana sa po prvýkrát objavili Čepanove kresby, ktoré si všimol Jiří Valoch, zaoberajúci sa objavovaním neznámych slovenských a českých výtvarníkov. Preto cieľom výstavy Výtvarník Oskár Čepan v koncepcii kurátorov Barbary Bodorovej (koláže Oskára Čepana) a Jiřího Valocha (abstraktná geometria) je predstaviť osobnosť Oskára Čepana v rovine, ktorú doposiaľ nepozná ani širšia odborná verejnosť – ako výtvarníka, predovšetkým ako tvorcu koláží a geometrickej abstrakcie.
Už v rozmedzí rokov 1944 – 1946 Čepan systematicky tvoril koláže surrealistického charakteru, vyznačujúce sa štýlovou jednotnosťou a monochrómnou ponurou farebnosťou, vystihujúcou dobový pocit vojnového ohrozenia. V študentských časoch sa Oskár Čepan konfrontoval so súdobými intelektuálnymi tendenciami, najmä s odkazom slovenského nadrealizmu, ktorého básne svojim významotvorným obsahom nemohol nechať bez povšimnutia.
Začiatkom 50. rokov začal Oskár Čepan hľadať možnosti výtvarnej výpovede v odlišnom – geometrickom výtvarnom jazyku. Už z roku 1941 pochádza prvá dochovaná kresba takéhoto charakteru. Treba zdôrazniť, že si vtedy vzhľadom na dobovú situáciu nikto z výtvarníkov netrúfol prezentovať na našej výtvarnej scéne umenie tohto druhu.
V roku 1960 začal Oskár Čepan v sériách kresieb v denníkoch a v skicároch cielene rozvíjať oblasť geometrickej tvorby, ktorú previedol do akvarelu, neskôr i do malieb na plátne, z ktorých väčšinu zničil – úplne rezignoval na verejnú prezentáciu. „Dnes vidíme, že dobou vzniku a predovšetkým autonómnou kvalitou vytvoril v tejto komornej podobe Oskár Čepan dielo, ktoré dobre korešponduje s najaktuálnejšími tendenciami 60. rokov... Vďaka sústavnosti, s ktorou výtvarne pracoval, a to na dobovo aktuálnej problematike a v prekvapivej originalite a kvalite, od začiatku 40. rokov do konca rokov šesťdesiatych, si zaslúži, aby bol v našom kultúrnom kontexte vnímaný ako výtvarník. Naviac – ako výtvarník obohacujúci o ďalší rozmer sféru československého geometrického umenia“ (Jiří Valoch – text v katalógu Výtvarník Oskár Čepan, GJK 2005).
Technika koláže sa stala jednou z najdôslednejšie rozvíjaných oblastí Čepanovej výtvarnej tvorby, ktorá napokon v 80. rokoch vyústila do série obrazov predovšetkým s literárnou témou, korešpondujúcou s jeho samotnou literárno-teoreticko-historickou prácou (koláže s námetom Baudelaira, Rimbauda, ale i Dona Quijota či Casanovu zo 40. rokov, v 80. rokoch i slovenské námety ako Timrava, Švantner alebo Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Mataj či Jánošík. Zjavila sa téma literárnej histórie – ide o skupinové portréty predstaviteľov rôznych literárnych období (Osvietenskí klasicisti – Bernolákovci; Symbolisti – Slovenská moderna; Nadrealisti; Romantici Štúrovci a mesianisti a pod.), ktoré „na rozdiel od literatúry nie sú portrétmi mien, ale tvárí a v tomto zmysle tak trochu aj tajničkami: sú napokon aj Čepanovou metaforou slovenskej literatúry“ (Peter Zajac – text v katalógu Výtvarník Oskár Čepan, GJK 2005). Text: Barbara Bodorová V deň vernisáže sa uskutoční konferencia s cieľom predstaviť tvorivú osobnosť Oskára Čepana v celej šírke – ako literárneho a výtvarného teoretika a kritika, pedagóga, scénografa, amatérskeho archeológa a napokon aj ako výtvarníka, preto v tento deň galériu navštívi manželka Nadežda Čepanová, priatelia, kolegovia, príp. žiaci Oskára Čepana – Ladislav Čavojský, Rudolf Fila, Anna Fischerová, Milan Hamada, Jozef Mihalkovič, Marcela Mikulová, Juraj Mojžiš, Mahulena Nešlehová, Ľubica Somolayová, Jiří Valoch, Karel Valoch, Peter Zajac; ale i mladí výtvarní teoretici Barbara Bodorová, Silvia Čúzyová, Daniel Grúň, Sabina Jankovičová, aby si na konferencii pripomenuli a obnovili intelektuálny odkaz tejto všestrannej osobnosti.
Pri príležitosti konania sa výstavy vydáva Galéria Jána Koniarka (s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Mesta Trnava) katalóg Výtvarník Oskár Čepan s textami Viery Jančekovej Levitt (úvod), Barbary Bodorovej (Človek a univerzum - Koláže z obdobia 40. rokov), Jiřího Valocha (Tajemství Oskára Čepana) a Petra Zajaca (Literárne koláže Oskára Čepana).
