Lavína

Evidenčné číslo

• SVK:SNG.P_697

Typ práce

• sochárstvo/plastika

Veľkosť

• výška 30.0 cm, šírka 14.0 cm, hĺbka 13.0 cm

Médium

• bronz

Technika

• liatie
• patinovanie, tmavé

Ústrednou osobnosťou slovenského sochárstva medzi dvomi vojnami bol Ján Koniarek (1878 – 1952). Ambícia vytvoriť „dejiny národa stelesnené v plastike“, romantická myšlienka „obete pre národ“, pozdvihnutá na úroveň vlasteneckého činu, téza o umení ako službe (už nie Bohu, ale národu) a práca na jeho zveľadení sa stala úbežníkom ideovo-estetického zamerania tradicionalistickejšej časti jeho tvorby a našla svoj odraz v pomníkoch. Mohutná žiara mnohostranného a komplikovaného diela Augusta Rodina, zakladajúcej postavy moderného európskeho sochárstva, neobišla žiadnu z európskych sochárskych škôl či osobností, do ktorých vstupovala v rôznom časovom rozpätí a s rôznou intenzitou. Na Slovensku bol vzťah k Rodinovi eklektický, z jeho komplexného a syntetického programu sa využili jednotlivosti.  Koniarek tento odkaz rozvinul najkomplexnejšie, podstatnú úlohu pri výstavbe tvaru uňho zohrávala modelácia povrchu hmoty a z nej vyplývajúca práca s účinkami svetla. Raz zdôrazňoval mäkkú, impresívnu, tónovú a poltónovú formuláciu, inokedy siahal až k dramatickým hodnotám svetlotieňovej, voľnej rukopisnej hry s expresívnym vyznením. Virtuózne ich uplatnil hlavne v komornom žánri, sochách z prelomu 20. a 30. rokov Pijúci muž a Lavína, kde svetlo prevzalo takmer samonosnú funkciu pojednania tvaru.

Galéria

• Slovenská národná galéria, SNG