Životopis

dátum narodenia Jána Koniarka vo Voderadoch pri Trnave v rodine dedinského učiteľa a organistu Františka Koniarka a Márie rod. Csasznej (Šťastnej)

hosťujúci poslucháč Umelecko-priemyselnej školy v Budapešti (Luxová, 1969)

riadny žiak oddelenia dekoratívneho sochárstva tej istej školy (vedeného Ľ. Mátraiom) (Luxová, 1969)

pre nedostatočný prospech v planimetrii je Koniarkovo meno opäť medzi hosťujúcimi frekventantmi, napokon zo školy vystúpil (Luxová, 1969), v tom istom čase je doložený jeho pobyt na Kráľovskom inštitúte krásnych umení v Ríme (Rajčevič, 1994)

až do 15. marca 1899 navštevoval v Maďarsku Uhorskú kráľovskú sochársku školu (Rajčevič, 1994; Luxová, 1969)

Koniarek posiela svoje rané diela na Zimnú výstavu v budapeštianskom Mücsarnoku (pravdepodobne s návrhom náhrobníka pre Port Said – Luxová, 1969)

navštevoval Uhorskú kráľovskú sochársku majstrovskú školu v Budapešti (prof. Alojz Stróbl) (Belohradská, 2002)

pravdepodobne svoje diela prezentoval aj v rámci maďarskej sochárskej kolekcie na Svetovej výstave v Paríži (Luxová, 1969)

od 7. novembra 1900 navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Mníchove (prof. W. von Rühmann – v novšej nemeckej literatúre uvádzaný ako von Ruemann) (Belohradská, 2002)

jednoročná vojenská služba v Bratislave (Luxová, 1969)

od 10. septembra 1903 prihlásený na pobyt v Mníchove, 22. októbra sa zapisuje do sochárskeho oddelenia prof. W. von Rühmanna na Bavorskej kráľovskej výtvarnej akadémii (Luxová, 1969; Rajčevič, 1994)

vystavenie návrhu na Petöfiho pomník spolu s ostatnými súťažnými návrhmi bolo prvou prezentáciou Koniarkovho diela v Bratislave v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca (Luxová, 1969)
v Budapešti, v Mücsarnoku, bola vystavená Koniarkova súťažná štúdia Petöfiho pamätníka pre Bratislavu (Bartošová, 1978)

25. augusta 1906 prichádza Koniarek z Mníchova do Srbska, do Belehradu, kde neskôr napísal žiadosť na Ministerstvo vzdelávania a cirkevných vecí (Luxová, 1969; Rajčevič, 1994)

písomná žiadosť o miesto učiteľa kreslenia (Rajčevič, 1994)
4. septembra bola komisiou preverená Koniarkova žiadosť a diplomy (Rajčevič, 1994)
od 16. októbra (do 31. augusta 1909, teda dva školské roky) profesor výtvarnej výchovy na gymnáziu v Čačaku (Luxová, 1969; Rajčevič, 1994)

jún – účasť deviatimi prácami spolu so sochármi Arambašičom a Vučetičom na Prvej výstave Srbského umeleckého združenia v Belehrade (Rajčevič, 1994)

v druhom polroku školského roku 1908/1909 vyučuje aj na Súkromnom dievčenskom (dvojročnom) gymnáziu v Čačaku (Rajčevič, 1994)
od 1. septembra začína vyučovať výtvarnú výchovu a krasopis na 1. chlapčenskom gymnáziu v Belehrade (Rajčevič, 1994)

máj – účasť na Srbskej umeleckej výstave v Sombore (Bartošová, 1978); realizácia autorského plagátu k výstave, dnes v zbierkach Múzea úžitkových umení v Belehrade; N. 23929, Jovan Koniarek (Beskid, 2021)
november – december – účasť na Tretej výstave združenia srbských umelcov Lada v Belehrade (Rajčevič, 1994)

máj – jún – účasť na Umeleckej výstave v Sofii spolu s S. Rosandičom (Rajčevič, 1994)

27. máj – 26. júl – účasť na Štvrtej juhoslovanskej umeleckej výstave v Belehrade (Bartošová, 1978), v tom čase zároveň účasť na Štvrtej výstave spolku Lada v Belehrade (Rajčevič, 1994)

(október – august) dobrovoľník v Balkánskej vojne za oslobodenie Srbska spod tureckej nadvlády. Nie je známe, akú mal hodnosť, v akých jednotkách, ani presne v ktorých mestách Koniarek slúžil. Isté však je, že za svoju udatnosť bol vyznamenaný Rádom srbského červeného kríža a Krížom milosrdenstva (7. júna 1913). Belehradský ateliér na Dušanovej ulici bol zničený, v priebehu srbského pobytu bol Koniarkovi udelený Rád sv. Sávu za umeleckú činnosť (Rajčevič, 1994)

počas letných prázdnin vo Voderadoch zastihne Koniarka správa o vypuknutí prvej svetovej vojny (Alexy, 1948)
ako politicky podozrivý element odchádza na front (Vaculík, 1944)
začiatok 1. svetovej vojny, v bojoch o Belehrad zničený sochárov ateliér, návrat na Slovensko, odchod na front (Štefunko, 1955)

na začiatku 1. svetovej vojny narukoval ako práporčík do rakúsko-uhorskej armády, no hneď v prvých dňoch mobilizácie ho uväznili pre podozrenie z podvratnej činnosti proti Rakúsko-uhorskej monarchii na základe jeho spoločenských stykov s členmi belehradskej vlády. Po dlhom väznení ho ako „nespoľahlivý element“ degradovali z dôstojníckej hodnosti a poslali ako pešiaka na front, kde mu v zákopoch omrzli nohy, takže mu museli amputovať niektoré prsty (Štefunko, 1955)
na fronte v Srbsku v mestách Kragujevac, Kruševac a Požarevac robil Koniarkovi „pucera“ a pri pridusení v zákope mu zachránil život otec kňaza Františka Révesa. Mladý Réves sedel sochárovi za model na postavu Bernoláka pre trnavský Pomník Antona Bernoláka odhalený v roku 1937 (Réves, 1988)

ranený na fronte (Štefunko, 1955)
zomrel mu otec vo Voderadoch (Štefunko, 1955)

Koniarek bol zranený a omrzli mu nohy, preto bol odvezený do nemocnice a potom do doliečovacieho zariadenia pri Dynamitke v Bratislave, kde mu dovolili modelovať. Po návšteve poslanca uhorského snemu za Slovenskú ľudovú stranu Ferdiša Jurigu bol ako podozrivý poslaný znovu na front do Sedmohradska. Bol poverený exhumačnými prácami pri Brašove, kde sa dostal do cementárne, v ktorej vyrábali náhrobníky (Alexy, 1948)
zvyšok vojny strávil v lazaretoch ako ošetrovateľ, mal dočinenia so správou vojenských cintorínov a navrhol niektoré náhrobné pomníky: vojenský cintorín vo Veľkom Sibíni (Nagyszeben, dnes rumunské Sibiu Mare v Sedmohradsku) je urobený podľa jeho návrhu, tiež sa v tomto období venoval reliéfom s vojnovou tematikou (Štefunko, 1955)

vystavenie diel Modliaci sa vojaci a busty kráľa a nemeckého cisára Viliama v bratislavskom Hardtmuthovom papiernictve (Luxová, 1969)

po skončení 1. svetovej vojny návrat do rodných Voderád k sestre (Štefunko, 1955)
po skončení vojny Srbi obnovili Koniarkovo pozvanie za profesora, ale kvôli túžbe podieľať sa na povojnovom umeleckom živote v Československu ho neprijal (Štefunko, 1955)
účasť na Zimnej výstave v budapeštianskom Mücsarnoku s dnes nezvestným mramorovým reliéfom Večný spánok (Luxová, 1969)

prvé objednávky, ale aj sklamania z ich nerealizovania na Slovensku (Peterajová, 1972)

18. apríla – 16. mája – niekoľko Koniarkových diel vystavených na Piatej výstave združenia srbských umelcov Lada v Belehrade (Bartošová, 1978)

marec – apríl – Výstava belehradských výtvarných umelcov v Sombore – Meštrovič, Rosandič, Studin, Koniarek (Rajčevič, 1994)

prvá Štefunkova návšteva u Koniarka vo Voderadoch (Štefunko, 1955)
práca na buste J. Ľ. Holubyho (Štefunko, 1955)

príchod do Trnavy, prvý ateliér v areáli Sesslerovej továrne (Štefunko, 1955)

príprava a odhalenie Pomníka M. R. Štefánika pre Trnavu

objednávka Pomníka Jána Hollého pre básnikovo rodisko, objednávateľom bol Spolok sv. Vojtecha (Štefunko, 1955)
odhalenie Pomníka Jána Hollého v Borskom Mikuláši (Bartošová, 1978)
24. novembra: v Trnave bol odhalený Pomník padlým (Peterajová, 1972)

1. – 28. októbra 1931 sa Ján Koniarek pravdepodobne svojím dielom zúčastnil na Výstave Slovenského umenia (organizovanej Spolkom slovenských umelcov v Bratislave) v Prahe v Mánese (v katalógu z podujatia chýba jeho medailón, ale nachádza sa tam fotografia diela Podobizeň pani Sesslerovej)
víťaz súťaže, zadanie a práca na Memorandovom reliéfe pre budovu evanjelickej fary v Martine (Peterajová, 1972; Belohradská, 1976; 2002)

víťaz súťaže na medailu k výročiu založenia Pribinovho kostola v Nitre (Bartošová, 1978)

27. septembra 1934 – realizácia Memorandového reliéfu pražskou firmou Frantu Anýža (Belohradská, 2004), v nasledujúcom roku odhalenie Reliéfu Slovenského národného zhromaždenia a Memoranda slovenského národa v Martine (Bartošová, 1978)

práca na Bernolákovom pomníku pre Trnavu (Belohradská, 1976)

12. január: košické štúdio Slovenského rozhlasu vysielalo reláciu o J. Koniarkovi pod názvom Hľadáme sochára profesora Koniarka (Belohradská, 2004)
29. júna: odhalenie pomníka Pavla Blaha v Skalici (Belohradská, 2002)
uverejnenie článku Sochár a národ v Slovenských pohľadoch, roč. 53, č. 122 na s. 688 – 691 (Štefunko, 1955)
10. októbra: odhalenie pomníka Antona Bernoláka v Trnave (Štefunko, 1955)

Ján Koniarek menovaný čestným občanom mesta Trnava pri príležitosti Osláv sedemstoročného jubilea získania mestských výsad (Bartošová, 1978)
pri tej príležitosti sa zúčastnil na Maliarskej a sochárskej výstave konanej v Trnave (Bartóková, 1978)
23. a 24. jún – v denníku Slovenský hlas vyšiel na pokračovanie Koniarkov článok s názvom Zavrhlo moderné umenie logiku a cit? (Bartošová, 1978)

pracuje na víťazných skiciach zo súťaže na štyri alegorické sochy dopravy pre železničnú stanicu v Bratislave (nerealizované) (Belohradská, 2002)

mimoriadny docent pre modelovanie Oddelenia kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (Belohradská, 2002)

v marci utrpel úraz pri cestovaní vlakom z Trnavy do Bratislavy (Belohradská, 2002)

účasť na medzinárodnom bienále umenia v Benátkach; vystavuje Portrét pani Sesslerovej (Beskid, 2020)
udelenie štátnej ceny za celoživotné dielo (Bartošová, 1978)

29. augusta – sa Koniarek vzdal miesta docenta na SVŠT v Bratislave (Belohradská, 2004)

prvá monografia umelca od Karola Vaculíka: Koniarek. Edícia Súčasné slovenské umenie, SSVU – Nakladateľstvo V. H. Kurtha, Bratislava, nepag.

štúdia sediaceho L. N. Tolstého, posledná zachovaná datovaná práca, (Bartošová, 1978)

zomiera v Trnave, kde je aj pochovaný na Novom cintoríne
pochovával ho priateľ františkánsky páter a akademický maliar Teodor Tekel (Chmelík, 1969)

cspomienková súborná výstava v Slovenskej národnej galérii v Bratislave s názvom Jozef Hanula, Ján Koniarek – Umelecký odkaz. Komisár výstavy K. Vaculík

vychádza publikácia Ján Koniarek, črty o jeho živote a diele z pera Fraňa Štefunka, SVKL Bratislava, s. 204

júl – september – výstava Martin Benka – obrazy, Ján Koniarek – sochy v Nitrianskej galérii v Nitre. Komisár výstavy Š. Valent

26. október: spomienkový večer pri príležitosti 20. výročia úmrtia umelca, usporiadaný Mestským domom osvety a Miestnym odborom Matice slovenskej v Trnave. Úvodné slovo o živote a diele J. Koniarka predniesol Bohumil Chmelík

august – september 1974 – Národná galéria v Prahe na výstave Století zápasů – revoluční a sociální tradice slovenského umění 1848 – 1948: K 30. výročí Slovenského národního povstání predstavila osem diel z tvorby Jána Koniarka. Komisár výstavy K. Vaculík

máj – september – Múzeum súčasného umenia v Belehrade organizuje výstavu Jugoslovenska skulptura. Tri vystavené Koniarkove diela (Posledný dych, Portrét Lj. Panduroviča a Ján Krstiteľ; č. kat. 75 – 77) sú reprodukované v sprievodnom katalógu: Protić, M. B. (úvod): Jugoslovenska skulptura 1870 – 1950. Beograd: Muzej savremene umetnosti, 1975; medailón o Koniarkovi na str. 239

vychádza publikácia autorky Ľ. Belohradskej: Ján Koniarek. Pallas, Bratislava, edícia Malá galéria.

výstava Ján Koniarek – 100. výročie v Okresnej galérii v Trnave. Komisári Z. Pinterová-Bartošová a V. Siváček
premenovanie Okresnej galérie v Trnave na Okresnú galériu Jána Koniarka

výstava Ján Koniarek – Súborné dielo v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Komisárka Z. Pinterová-Bartošová

premenovanie OGJK na Galériu Jána Koniarka

27. máj – 30. jún – výstava Z diela Jána Koniarka v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Komisárka Z. Bartošová

výstava Ján Koniarek – výber z diela v Galérii Jána Koniarka v Trnave. Komisárka Ľ. Belohradská

30. január – Spomienkové podujatie pri príležitosti 120. výročia narodenia Jána Koniarka spojené s otvorením výstavy pomníkovej tvorby Jána Koniarka. Kurátorka V. Kuracinová

15. december – Galéria Jána Koniarka v Trnave a Trnavské fórum ’89 zorganizovali prezentáciu diel darovaných do zbierkového fondu nazvanú Nové prírastky pre budúcu stálu expozíciu diel Jána Koniarka. Kurátorka P. Štubňová

občania mesta Trnava vybrali v ankete Osobnosti Trnavy v 20. storočí za jedného z najvýznamnejších Trnavčanov 20. storočia

výstava Ján Koniarek. Výber zo sochárskeho diela. Galéria výtvarného umenia Nové Zámky. Kurátorka M. Šimo-Svrčeková
14. júna – otvorenie Stálej expozície sochárskej tvorby Jána Koniarka v GJK v koncepcii Ľ. Belohradskej. Pri tej príležitosti vydáva GJK aj informatívnu skladačku Stála expozícia sochárskej tvorby Jána Koniarka s textom Ľ. Belohradskej

organizátori Mesto Trnava, Občianske združenie Trnavské fórum ’89 a Galéria Jána Koniarka v Trnave vyhlasujú rok 2003 za Rok Jána Koniarka
22. júna – organizátori Roka Jána Koniarka Mesto Trnava, Občianske združenie Trnavské fórum ’89 a Galéria Jána Koniarka v Trnave pripravili podujatie Pocta Jánovi Koniarkovi pri príležitosti darovania neznámeho diela sochára do zbierok GJK
20. septembra – pri príležitosti Roka Jána Koniarka sa za sochára Jána Koniarka konala v Kostole sv. Jakuba v Trnave zádušná Svätá omša
v rámci cyklu Odkazy bolo autorom Jánom Čomajom a redaktorom Petrom Štrelingerom vytvorené v Slovenskom rozhlase v Bratislave umelecko-dokumentárne pásmo o Jánovi Koniarkovi nazvané Hmly nad sochárom

17. februára – podujatie Záhrada spomienok Jána Koniarka nazvané podľa autorského čítania hry Bohumila Chmelíka zorganizované Občianskym združením Trnavské fórum ’89 a Galériou Jána Koniarka v Trnave spojené s prezentáciou nových prírastkov do Stálej expozície sochárskej tvorby Jána Koniarka

otvorenie novej stálej expozície Ján Koniarek – zakladateľ slovenského moderného sochárstva v Novom krídle Koppelovej vily GJK Trnava, Zelený kríček 3, otvorenie 18. októba 2007, autor expozície: Vladimír Beskid
vydanie monografickej publikácie „Sochár Ján Koniarek“, kolektív autorov: Zuzana Bartošová, Ľuba Belohradská, Uglješa Rajčevič, Miroslava K. Valová; vydala Galéria Jána Koniarka v Trnave a Občianske združenie Trnavské fórum ´89; 200 str., ISBN: 80-85132-42-7

Ján Koniarek: Pro patria; Galéria M. A . Bazovského Trenčín, jún- september 2010, kurátor: Miroslav Zajac, spolupráca: GJK Trnava.

Ján Koniarek – sochár moderny; Žitnoostrovské múzeum Dunajská Streda, 21. február– 28. marec 2020, kurátor: Filip Krutek, spolupráca: GJK Trnava.
Koniarek u Löfflera; Múzeum Vojtecha Löfflera Košice - Staré mesto, 28. máj - 21. jún 2020, kurátor: Filip Krutek, spolupráca: GJK Trnava.

Ján Koniarek- sochár moderny, Oravská galéria Dolný Kubín, malá výstavná sieň Župného domu, 5. august - 3. október 2021; kurátor: Filip Krutek, spolupráca: GJK Trnava, Vladimír Beskid.

otvorenie novej expozície: Ján Koniarek a figurálne tendencie; Nové krídlo Koppelovej vily GJK Trnava, autor expozície: Vladimír Beskid, grafika a architektúra: Juraj Dudáš, otvorenie 4. máj 2022