Štefan Belohradský: Sochár – konštruktér

Retrospektívna výstava výberu diel z tvorby sochára Štefana Belohradského.

Architektúra výstavy: doc. Pavel Choma, akad. mal.
Spolupráca: Mgr. art. Martin Kubina
Grafický layout a dizajn publikácie: doc. Mgr. art. Juraj Blaško, ArtD.
Zodpovedný redaktor publíkacie: PhDr. Vladimír Beskid

Výstava Štefan Belohradský: Sochár – konštruktér vytvára ucelenú a komplexnú prezentáciu života a diela významného slovenského sochára s medzinárodným presahom. Projekt je retrospektívnym náhľadom do autorovej celoživotnej tvorby týkajúcej sa ako jeho komorných, tak i monumentálnych diel. Rovnako je vyústením dlhodobejšej vedecko-výskumnej činnosti kurátorky a teoretičky umenia Ľuby Belohradskej saturujúcej význam tvorby jej manžela Štefana Belohradského.

Diela Š. Belohradského boli významným reprezentačným artiklom česko-slovenského umenia v zahraničí. Zúčastnil sa na výstavách v Turíne 1967, Paríži 1968, či na Expo v Osake v roku 1970, v rámci ktorého odprezentoval monumentálnu realizáciu „Slnko nádeje“. Rovnako je autorom mnohých komorných plastík a monumentálnych realizácií na území Slovenska, v ktorých je zreteľný jeho invenčný výtvarný jazyk založený na redukcii formy, multiplikácii a kinetizme.

Hudobnú kulisu tvorí hudba skladateľa a hudobníka Martina Burlasa.

(1930 Preseľany, okr. Topoľčany – 2012 Bratislava)

1948 – 1952 štúdium architektúry na SVŠT a 1954 – 1959 na Vysokej škole výtvarných umení (sochárstvo) v Bratislave. 1961 – 1969 pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu, tamže. 1967 zakladajúci člen Klubu konkretistov na Slovensku (spolu s manželkou, výtvarnou teoretičkou Ľubou Belohradskou). 1970 trojmesačná stáž na EXPO´70 v Osake. 1967 (Ostrava) a 1970 (Košice) účastník medzinárodných sochárskych sympózií kovovej plastiky. 1973 – 1974 experimentovanie s mechanokresbou. Po roku 1962 prešiel od realistického zobrazenia trojrozmernej reality ku štúdiu archetypov arpovsko-brancusiovského razenia. Po tejto prechodnej fáze zakotvil v geometricko-racionálnom tvarosloví, čomu prispôsobil aj použité materiály a technológie. Hliník a anticorro využil tak v komorných ako aj monumentálnych objektoch, využívajúc optické vlastnosti zrkadlenia rovnobežných kovových plôch. Podobne od roku 1965 pracoval aj s viacfarebným plexisklom. Významne zasiahol do tvorby životného prostredia kovovými sochami – objektami, tvorenými v charakteristickom autorskom kóde. Mnohé priestorové realizácie monumentálneho určenia uskutočnil v liatom betóne v minimalistickom tvarosloví. Osobitú líniu autorovej tvorby predstavujú objekty-mobily pre interiérové priestory (čs. pavilón EXPO´70), rovnako aj pre exteriéry.

Autor vystavoval s klubom konkretistov v Československu aj v zahraničí medzi rokmi 1968 – 1970 a opäť po roku 1997, keď sa zúčastnil na výstavných akciách medzinárodného hnutia MADI.

Samostatný autorský debut uskutočnil až v roku 1994. (Výber z tvorby 1964 – 1994). Do roku 2009 usporiadal Štefan Belohradský desať autorských výstav. Jeho umelecký životopis negatívne ovplyvnila dvadsaťročná neprítomnosť na verejnej výtvarnej scéne 70. a 80. rokov uplynulého stor