Mravce, včely, vtáci a iné živočíchy žijúce v spoločenstvách nás učia, ako si podariť so zložitými problémami sveta. Mohli by sme si myslieť, že mravce vedia, prečo niekam idú, že majú nejaký plán, ktorý napĺňajú. Nie je to však tak, keď pozorujeme jednotlivého mravca, vidíme, že je sám osebe bezradný a nešikovný. Mravce nie sú bystré, bystré sú však ich kolónie, ktoré reagujú rýchlo a efektívne. Tie vedia vyriešiť problémy, ktoré by pre jednotlivca boli neprekonateľné. Konajú tak na základe inteligencie spoločenstva.
Odkiaľ táto múdrosť pochádza? Ako prispievajú jednotlivé činy jednotlivca v jednaniu celej kolónie? Ako dospejú stovky včiel k zásadnému rozhodnutiu, aj keď mnohé z nich nesúhlasia? Kolektívne schopnosti živočíchov, z ktorých žiaden nerozumie tomu, čo robí celá skupina, ale každý prispieva k tomu, aby celok bol úspešný, pôsobí ako zázrak. Mravčiu kolóniu nik neriadi, nemajú žiadneho vodcu. Ich konanie sa riadi jednoduchými pravidlami, každý člen či členka konajú na základe bezprostrednej lokálnej informácie, avšak žiaden z nich nerozumie celej situácii.
Fungovanie spoločenstva sa opiera sa o mnohé interakcie medzi jednotlivými mravcami, ktoré sa riadia jednoduchými pravidlami. Vedci popisujú tento systém ako samoorganizačný. Pri delení úloh kolónia mravcov každé ráno vypočíta, koľko členov spoločenstva pôjde hľadať potravu, vzhľadom na aktuálnu situáciu.
Týmto modelom sa inšpirujú napríklad mnohé dopravné spoločnosti, využívajúc umelú inteligenciu inšpirovanú algoritmami správaním sa mravcov pri hľadaní potravy. Využívajú to i investori na burze, stávkari na dostihoch, využívajúc kolektívneho úsudku, mechanizmy hlasovania, aukčného licitovania, priemerovania.
Aj keď majú včely v roji často rôzny názor na to, kde je najlepšie postaviť nové hniezdo, zvyčajne skupinovo vyberú to najlepšie. Rozhodnutie uskutočnia, keď zhromaždia dosť informácií, následne vykonajú nezávislé hodnotenie a potom hlasovanie. Kolónia karasov sa napríklad riadi pravidlami: všímať si svojich susedov, vyhýbať sa kolíziám, držať sa pohromade, plávať jedným smerom. Je tu ďalší druh kolektívnej inteligencie, ktorý súvisí s koordinovaným pohybom. Napodobnením správania sa zoskupení živočíchov sa inšpirujú aj samoorganizačné modely v oblasti robotiky. I tu, riadenie skupiny je decentralizované, nezávisí na nejakom vodcovi. Podobne, na princípe samoorganizácie, funguje Wikipédia.
V prírode sa živočíchy často presúvajú vo veľkých skupinách. Je o preto, že členovia roja, húfu, či stáda zvyšujú jednotlivcovi šance uchrániť sa pred predátorom, nájsť potravu či partnera, či sledovať migračnú trasu. Keď dravec zaútočí na húf rýb, skupina sa rozptýli do takých formácií, že je takmer nemožné stopovať jednotlivca. Avšak, veľké skupiny majú tendenciu byť múdre len vtedy, keď jednotlivci v nich konajú samostatne a zodpovedne. Každý člen musí prispieť individuálnym vkladom. Prostredníctvom výstavy budeme skúmať, ako je možné sa týmito schopnosťami inšpirovať. Otázkou zostáva, prečo to u ľudí nefunguje celkom tak a aké miesto tu zohráva individuálna vôľa. Inšpiráciou tejto výstavy bol príspevok Petra Millera Teorie hejna v National Geografic[1].
Súčasťou vernisáže výstavy boli aj performance Tilmana Aumüllera & Zuzany Žabkovej a Borisa Ondreičku.
Výstava bola realizovaná z verejných zdrojov FPU a s podporou Francúzskeho inštitútu.
[1] Petr Miller, Teorie hejna, National Geografic, roč. 2007, č. 7, 2007, s. 104-125.
